Ručne vytvorené slimáčiky

Ani si už dnes nevieme predstaviť, čo všetko bolo treba robiť ručne v domácnosti v minulosti, keď ešte nebola biela technika, elektrika ani obchody, v ktorých si dnes kupujeme všetko priemyselne vyrobené, alebo aspoň predpripravené. Pralo sa v ruke, raz do týždňa sa piekol sa chlieb, potraviny sa konzervovali, údili. Ľudia preto mali oveľa menej voľného času, i tak brali na seba dobrovoľne veľký kus mravenčej a na detaily náročnej práce, akú dnes už nerobíme a ktorá nebola vôbec nevyhnutná. Stačí sa pozrieť na bohato ručne vyšívané kroje.

Aj gemerské slimáčiky – cestovina do polievky – je z dnešného pohľadu nepotrebný luxus. Ale stále ich doma robí pani Lujza z Chanavy (okres Rimavská Sobota). „Keď zomrel môj manžel, veľmi som sa potrebovala niečím zamestnať. Tak som sa pustila vyrábať slimáčiky. Potom som ponavštevovala všetkých v dedine, čo boli v ťažkých časoch pri mne a odniesla som im z nich vrecúško do daru,“ hovorí 81-ročná pani Lujza.

Už ani domáce cestoviny dnes nerobí takmer nik – rozmiešať cesto z vody, múky a vajíčok, uhnietiť ho dobre natvrdo, rozvaľkať a pokrájať na tenké rezance je zbytočná práca, keď máme v obchode cestovín neúrekom, ktoré stačí iba hodiť do vriacej vody. Ale pri slimáčikoch toto bola tá ľahšia časť roboty. Potom sa slíže, jeden po druhom, navinuli na paličku (špajdlu). Keď sa palička vytiahla, ostal tvar morského slimáčika.

Csigatészta (po maďarsky) nemohla chýbať na žiadnej dedinskej svadbe. Ženy z dediny sa zišli v jedno poobedie a spolu narobili slimáčiky pre svadobnú hostinu a popri tom si poklebetili a zaspievali.