Oskoruše patria spolu s morušami k najohrozenejším druhom ovocných stromov na Slovensku. Rodia malé hruštičky trpkej chuti, ktoré sa však zmenia na sladkokyslú delikatesu, keď opadnú zo stromu a nechajú sa niekoľko dní postáť. Keď šupka zhnedne a vnútro sa uhniličí, skrémovatie, trpkosť sa stratí. Ale tieto plody nikde nekúpite, ak si ich sami nenazbierate v niektorom zo zanedbaných starých sadov. Trhový potenciál dnes nemajú.
Tvrdé ako železo
V minulosti sa jarabina oskorušová pestovala najmä pre drevo, najtvrdšie spomedzi stromov v Európe, z ktorého sa vyrábali poľnohospodárske nástroje, teda hlavne tie ich časti, ktoré neskôr nahradili železom.
Plody oskoruše sú vhodné aj na lekvár i pálenie oskorušovice. Chutný je aj oskorušový likér, čaj, mušt či kompót. A sú aj výborným prírodným liekom proti hnačke.
Záchranou tohto stromu sa zaoberá aj Ján Vigoda, jeden z piatich ovocinárov, ktorí prevádzkujú škôlku a génovú banku starých ovocných odrôd ZOGOR vo Vyšnej Pokoradzi pri Rimavskej Sobote.
Mapuje ojedinele stojace stromy a tie v starých sadoch na Gemeri a zbiera z nich štepy, ktoré potom vysádza v škôlke. Oskorúš má v chotároch obcí Zacharovce, Dražice, Padarovce, Veľký Blh, Uzovská Panica a Vyšné Valice dodnes zdokumentovaných spolu 54.
Ján Vigoda. Foto: ZOGORV okrese Veľký Krtíš v Dolných Plachtinciach okrem toho existuje Fenologická záhrada jarabiny oskorušovej, asi desaťročný genofondový sad oskorúš Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP), kde ich majú najviac, približne 80 odrôd z okolia Levíc a Veľkého Krtíša.
O jeho vznik sa zaslúžil profesor Poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ladislav Bakay. Ochranou starých odrôd a medzi nimi aj oskorúš a ich vysádzaním sa zaoberá aj projekt Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Biele Karpaty Bielokarpatský ovocný poklad. Viaceré oskoruše vysadil amatérsky ovocinár Jozef Struhár v Zabudišovej, časti Bošácej. Z iniciatív ochranárov v okolí Bošácej a Moravského Lieskového vzniklo združenie Ovocný strom, ktoré štepy starých odrôd predáva záujemcom.
Posyp na koláče
„Oskoruše kedysi na slovensko-moravskom pomedzí sušili, pomleli a používali ako posyp na koláče alebo šúľance namiesto mrveničky,“ opisuje Ján Vigoda, keď som sa s ním stretla v roku 2017 a zhovárala k článku o starých odrodách ovocia pre magazín Profit.
Previedol ma vtedy po starých zanedbaných sadoch v Gemeri – ako sme cestovali z Rimavskej Soboty cez Slizké a Lipovec, pán Vigoda vedel cestou vymenovať všetky vzácne ovocné stromy, ktoré tu našiel.
V Slizkom som si u rodiny Papáčovcov – tiež nadšených ovocinárov, ktorí na svojich pozemkoch obhospodarujú staré ovocné sady – mohla ohmatať aj poľnohospodárske nástroje z oskoruše. Boli ťažké ako železo a aj také tvrdé. „Drevo z oskoruše sa nepredávalo, ale dražilo. Robili z neho aj ložiská do mláťačky,“ hovoril mi vtedy pán Vigoda.
Práce v genofondovom sade
„V našom okrese je ešte niekoľko starých ovocných sadov, väčšinou sa o ne majitelia nestarajú, hoc niektorí na ne berú dotácie. Niekde sa len spásajú, inde ani to, často sú už bez oplotenia a voľne prístupné. Tie zaujímavejšie odrody už máme zdokumentované a podchytené v našom genofondovom sade.“ napísal mi pán Vigoda.
„S niekoľkými dobrovoľníkmi – nadšencami postupne uvoľňujeme z pralesného zovretia niekoľko storočné staré ovocné stromy,“ dodáva. Jedna zo vzácnych oskorúš bola v roku 2019 prihlásená do medzinárodnej súťaže o strom roka. V SR sa umiestnila na prvom mieste a v európskej súťaži na desiatom.
Oskoruša v Uzovskej Panici bola vysadená pravdepodobne ešte za čias Márie Terézie. Strom ešte stále rodí veľké ružovo žlté plody. Osamotený strom je už len spomienkou na bývalé prosperujúce obdobie ovocinárstva v regióne Rimavskej Soboty. Foto: Martin Babarík
„V súčasnosti sa naše občianske združenie borí s chýbajúcou technikou na ošetrovanie pätnástich hektárov genofondového sadu. Uvítali by sme pomoc dobrovoľníkov naklonených našej myšlienke, lebo aj ovocný strom potrebuje určitý komfort. Najbližšie okolie stromčeka by malo byť zbavené agresívnej buriny a na to výborne poslúži ostrá motyka a kosa.“
Fanúšikom by boli vďační za akúkoľvek materiálnu alebo finančnú pomoc, napríklad vo forme 2% z daní, lebo dosiaľ si všetko hradíme najmä z vlastných vrecák. „Najbližšie nás čakajú investície do vstupnej brány areálu, stoviek podperných kolov ku stromčekom, šikovnej horskej kosačky či mulčovača i na nákup ekologických prostriedkov na ochranu proti hubovým chorobám a živočíšnym škodcom,“ uzatvára pín Vigoda.
V genofondovom sade vo Vyšnej Pokoradzi
People reacted to this story.
Show comments Hide commentsI\’ll be subscribing to your feed and I hope you post again soon. Thanks , hlyn Steger
Excellent read, I just passed this onto a friend who was doing a little research on that. And he actually bought me lunch because I located it for him smile So let me rephrase that: Thanks for lunch!