Vo výrobných halách v Kostolnej pri Dunaji práve „perú“ a balia mrkvu a zemiaky. Je stred októbra a v Zeleninárskej s.r.o spracovávajú v rovnakom čase mrkvu, petržlen i zemiaky. Z ôsmich liniek bežia dnes dve na triedenie a balenie. Triedi sa dvakrát, najskôr strojom, potom ešte raz ručne. Túto spracovateľskú prevádzku, Zeleninársku s.r.o, využíva trinástich členov družstva, organizácie výrobcov. Produkciu vytriedi, umyje, zabalí a predá.
Časť mrkvy je ešte na poli a zber jesennej úrody zemiakov sa pomaly končí. Zemiaky a zelenina sa už zberajú aj na sklad. Odtiaľ budú potom prúdiť do supermarketov celú zimu. U členov OV a v Zeleninárskej s.r.o. môžu v súčasnosti uskladniť okolo 120-tisíc ton zeleniny a zemiakov. Denne z areálu v Kostolnej pri Dunaji odchádza do obchodov okolo 35 kamiónov plných zeleniny a zemiakov.
Organizácia výrobcov v poľnohospodárstve je formálne pomenovanie odbytového družstva v poľnohospodárstve v slovenskej legislatíve, ktoré predstavuje právny zväzok niekoľkých poľnohospodárskych subjektov vytvorený s cieľom spoločného odbytu ich produktov, aby tak zlepšili svoje šance na trhu. Jeho aktivity zahŕňajú zvyčajne obchodnú, spracovateľskú, marketingovú a logistickú činnosť.
V Poľsku, v Česku i v Maďarsku sú odbytové družstvá pomerne úspešné, vlády pre ne poskytujú viac dotácií ako na Slovensku.
Máme tieto produkty v supermarketoch bežne? Čenovia OV v spolupráci so Zeleninárskou sa o to dlhodobo snažia. Ale: „Je to o biznise, predávané množstva neurčujeme my, ale supermarkety. Záleží na reťazci koľko si toho objedná,“ hovorí Anikó Pellérdiová, zo Zeleninárskej s.r.o.
Končí sa zber papriky, začína sa zberať kapusta
„Dnes sme mali ku kapuste poradu, práve začíname zberať jesennú, tvrdú odrodu vhodnú na kvasenie,“ hovorí agronómka Ľudmila Hricková. Kapusta sa však nebude voziť do obchodov, ale priamo spracovateľom, ktorí ju spracujú na kyslú kapustu. Prvá tohtoročná bude na trhu v polovici novembra. Z kapusty, ktorú dopestujú členovia OV, sa vyrobí asi 8000 ton kyslej kapusty.
Na poliach v okolí Kostolnej pri Dunaji vidíme dlhé lány papriky. Po výdatných víkendových dažďoch sa na ceste ešte drží voda. Papriku sa tento rok nepodarilo zozbierať a zobchodovať všetku a tak padlo rozhodnutie, že posledná, októbrová úroda bude poskytnutá záujemcom formou samozberu – vôbec prvého paprikového na Slovensku.
Manželský pár zo Senca si práve necháva odvážiť vrece. „Bude z nej pikantná omáčka,“ hovorí pani. Prichádzajú manželia s dieťaťom, ktoré vbehne medzi riadky a už si vyberá tú najkrajšiu a najväčšiu mäsitú zelenú papriku. K paprike si môžu záujemcovia zakúpiť aj mrkvu, petržlen, cibuľu a cesnak – ale len tu, v stánku na poli, lebo maloobchodné prevádzky museli pre pandémiu koronavírusu zatvoriť.
I keď na lánoch prevláda zelená paprika, pestuje sa aj odroda Bravia, ktorá sa na konci zrelosti sfarbí do červena. „Často si ju mýlia s kapiou,“ hovorí A. Pellérdiová. Paprika sa zberá od júla a to, čo ostane po samozbere ešte na poli, na konci októbra odvezú na spracovanie do konzervárne. Všetka spracovávaná zelenina sa pestuje voľne na poli – nie v skleníkoch ani vo fóliovníkoch.
Stredná cesta
Kým pri bioprodukcii je hlavnou prioritou kvalita – dopestovanie čistej produkcie, pri klasickej produkcii vo veľkovýrobe je na prvom mieste množstvo. V OV si vybrali strednú cestu. Integrovaná produkcia je akousi strednou cestou medzi bežnou, klasickou a ekologickou produkciou. „Tento systém využíva ekologickejšie postupy pri stabilnej produkcii,“ uvádza firma vo svojom propagačnom materiáli.
Anikó Pellérdiová. Foto: ZeleninárskaČo si pod tým predstaviť? Úrodnosť pôdy sa zvyšuje rotáciou plodín i organickými hnojivami, napríklad tými, ktoré vznikajú po spracovaní zeleninového odpadu vo vlastnej bioplynke. Postreky sa obmedzujú na minimum. Zelenina sa testuje na obsah dusičnanov, ťažkých kovov a rezíduí pesticídov. Pôdy sa analyzujú na obsah ťažkých kovov. Rovnaké pravidlá musia dodržiavať všetci členovia OV.
Od malých pestovateľov k veľkopodniku
V rodine Mačajovcov sa zelenina a zemiaky pestujú od nepamäti – venoval sa im už pradedo dnešného majiteľa pred druhou svetovou vojnou. Potom prišla kolektivizácia a Mačajovské majetky skončili v družstve, kde ich však predkovia dnešných lídrov biznisu obhospodarovali ďalej ako agronómovia.
Juraj Mačaj starší bol šéfom rastlinnej výroby vo Veľkom Grobe. A tak, ako mnohí iní, predával zeleninu z fóliovníka. Po zmenách v roku 1989 zreštituoval z družstva v Kráľovej pri Senci päťdesiat hektárov pôdy. Založil tak základy dnešnej spoločnosti Agromačaj a previedol rodinnú tradíciu k modernému podnikaniu (viď článok v magazíne Trend). Už vtedy si myslel, že hospodáriť treba spoločne a prehováral ďalších majiteľov družstevnej pôdy, aby do toho išli spoločne. Vtedy s tým nemal úspech.
Majitelia fóliovníkov boli vlastne ešte za bývalého režimu prvými podnikateľmi na Slovensku a v tom čase to prinášalo pekné zisky. Ešte aj v 90. rokoch minulého storočia sa to dalo finančne vydržať, ale potom celé odvetvie skončilo na kolenách a len málo zeleninárov sa udržalo.
Na Slovensko začala prúdiť lacná zelenina zo zahraničia, ktorá po príchode sietí supermarketov celkom dobyla trh. Slovenskí dodávatelia nedokázali plniť podmienky, ktoré im určovali supermarkety – ceny tlačili dolu a žiadali stabilnú produkciu a veľké množstvá tovaru po celý rok. V slovenských podmienkach to ani nie je možné – producent väčšinou vyprodukuje väčšie množstvo nejakého druhu zeleniny sezónne, a po zvyšok roka produkciu nemá.
A tak im ostali iba dve možnosti – predávať samostatne na trhu a z dvora, alebo sa spojiť a pestovať a predávať zeleninu vo veľkom. Na Slovensku stredná cesta nebola. V roku 1989 bolo na Slovensku ešte 300-tisíc pestovateľov zeleniny, dnes ich je sotva päťdesiat.
Tajomstvo úspechu
Mačajovci a ich partneri – menší farmári (spolu 12 subjektov) prežili preto, že sa v roku 2004 dokázali spojiť do jedného veľkého družstva. V tomto roku k nim pribudol trinásty člen Agrodömötör.
Nie je to o tom, že veľkí pohltia malých, ale malí sa stali veľkými keď sa spojili a nie je na tom nič socialistického, i keď má OV v názve v socializme sprofanovaný termín „družstvo“. Je to všetko o tvrdom biznise, kde sa len takto spoločne dá presadiť v súčasných tvrdých obchodných podmienkach. Odvtedy družstvo stále rastie, zvyšuje produkciu i výmeru obrábanej pôdy. Tento rast prebiehal aj počas krízových rokov.
„Dnes členovia OV obhospodarujú spolu takmer 12-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy v oblasti Senca, Bratislavy, Trnavy a na hornom Žitnom ostrove,“ hovorí
A. Pellérdiová. Všetci členovia OV spoločne využívajú skladové haly, linky na zeleninu i chladiace (nie mraziarenské) priestory v Kostolnej pri Dunaji, v Pavliciach a v Pustých Úľanoch. Spoločná je aj distribúcia produkcie a prostredníctvom Zeleninárskej s.r.o. si vybudovali vlastnú logistickú a dopravnú zložku.
Ročne členovia družstva dopestujú 120-130 tisíc ton zeleniny a zemiakov. Zelenina, vrátane zemiakov, sa pestuje na 2000 hektároch a pri využití všetkých pozberových liniek sú jej denne schopní spracovať až 400 ton. Počas letných mesiacov ide zelenina „z poľa na pulty“, na sklad sa začne zbierať na jeseň. Firma zamestnáva 400 ľudí.
Mnohé firmy majú problém s nástupníctvom. Mladí v poľnohospodárstve už nechcú pracovať, ale stredná generácia Mačajovcov je v rodinnom podniku zamestnaná aj spolu s manželkami. Vedenie spoločnosti Agromačaj v roku 2012 odovzdal Juraj Mačaj starší svojim deťom. Synom Jurajovi, ktorý vedie spoločnosť Agromačaj a Marekovi, ktorý je hlavným agronómom. Vo vedení viacerých rodinných firiem pracuje aj ich sestra Lucia ako právnička.
„Všetci majú veľmi blízky vzťah k pôde. I keď sú vo vedení niekoľkých spoločností, každý deň si oblečú pracovné oblečenie a čas trávia poli. Na polia si Mačajovci vodia aj svoje deti a aj takto ich vychovávajú pre prácu v podnikaní, ktoré ich rodina vybudovala,“ hovorí A. Pellérdiová.
Zemiaky a iná zelenina
Začinali zemiakmi a postupne k nim pribúdala ďalšia zelenina od členov OV: cibuľa – biela, červená i šalotka, ktorú často vidíme na pultoch spolu so zemiakmi dovezenú z Francúzska. Na pulty slovenských supermarketov dodáva OV aj ďalší produkt často dovážaný z Číny – cesnak. Zvláštnosťou sú farebné zemiaky Blue star.
Zemiakmi a cibuľou kŕmia členovia OV asi tretinu Slovenska. Okrem zemiakov, cibule a cesnaku dodáva OV na trh aj kapustu, koreňovú zeleninu (mrkvu, petržlen, zeler i cviklu), kaleráb, papriku, karfiol a druhý rok aj melóny. Zemiaky a zelenina vypestovaná členmi OV je dostupná v supermarketoch Kaufland, Lidl, Billa, Metro i Tesco a predáva sa aj v maďarskom Tescu.
Členovia OV pestujú aj osivovú kukuricu, repku a hrach, obilie, sóju, mak, či cukrovú repu. Pestovanie zeleniny patrí k zložitejším a na zisky menej lukratívnym plodinám v poľnohospodárstve. „Pri ovocí, zemiakoch a zelenine takmer 40 percent pridanej hodnoty odkroja personálne náklady. U ovocinárov sú prevádzkové náklady 16-tisíc eur na hektár, pri cesnaku 12-tisíc eur, zemiakoch 8-tisíc eur, ale pri pšenici iba 600 eur. A čo takmer všetci pestujú? Obilniny,“ cituje Pravda J. Mačaja mladšieho.
Plány
„Spracovateľ produkcie členov OV Zeleninárska s.r.o. má so supermarketmi zmluvu na neurčito a dodáva im toľko zeleniny, koľko si objednajú,“ hovorí A. Pallérdiová. Stáva sa, že na konci sezóny (koniec zimy, začiatok jari) už vlastnú zeleninu a zemiaky nemajú, alebo obchody dávajú prednosť čerstvej, dovezenej zelenine. Vtedy sa vo výrobných prevádzkach balí aj dovezená zelenina. Na balení je potom správne uvedená iná krajina pôvodu ako Slovensko, hoci zákazníka môže pomýliť bežné slovenské balenie, na ktoré je zvyknutý.
„Zemiaky máme po celý rok – pestujeme jarné, letné aj zimné odrody, na jeseň sa zberajú na sklad. Iba ku koncu sezóny ich nakupujeme zo zahraničia, najmä zo susedných krajín, ale iba vtedy, keď sa naša produkcia minie. Chceme však produkciu zvyšovať, budovať nové skladové a chladiarenské kapacity. Máme ambíciu, aby sme predávali po celý rok vlastné zemiaky a zeleninu,“ hovorí A. Pellérdiová a dodáva, že od iných slovenských pestovateľov zeleninu nenakupujú. Slovensko dnes nie je v zemiakoch a ani v zelenine sebestačné, hoci podmienky na to máme. Celkovo ich produkcia na Slovensku klesá, to však neplatí o OV.
People reacted to this story.
Show comments Hide commentsI dont know if I see where you are comming from, but do indeed elaborate a little more. Thanks
I was just chatting with my coworker about this today at Outback steak house. Don\’t remember how in the world we landed on the topic in reality, they brought it up. I do recall eating a exceptional fruit salad with cranberries on it. I digress