Jarné kvietky, ovocné stromy, potom orgovány, pivonky, ruže. S narastajúcou silou slnka všetko prepukáva do kvetu, zobúdzajú sa včely a hmyz. Lesy a lúky sa mihnutím oka rozžiaria sviežou zeleňou. Akoby tento obraz všadeprítomných kvetov a sviežej zelene trval príliš krátko. Zima sa totiž rýchlo mení na leto a preto neraz fialky kvitnú spolu čerešňami i kosatcami. Za pár dní odkvitnú…
Ovce i hovädzí dobytok ženú (niektorí) hospodári na pašu, mlieko je kvalitnejšie, objavuje sa ovčí syr a bryndza z jarného dojenia. Májová bryndza je najkvalitnejšia preto, že ovce spásajú mladú trávu na lúkach a tá je jedinečná, plná živín.
Marec ako prvý jarný mesiac sa rozvíjal pozvoľne, vlastne jar až s letnými teplotami sa striedala s nočnými mrazmi a dennými teplotami do sedem stupňov. Dokonca aj v apríli, v pamätný to deň 12. apríla sa v okolí Bratislavy z 19 stupňov o štvrtej poobede ochladilo do siedmej večer na sedem stupňov s obrovským nepríjemným vetrom a v noci vrcholky Malých Karpát pokryl sneh!!! Ešte aj okolo 25. apríla hlásili aj na západnom Slovensku nočný prízemný mráz.
Listy, korene, plody
Najprv klíčky, potom listy a korene, neskôr kvety i plody – prvé dáva hrášok. V rovnakej postupnosti, ako sa tieto štádiá rastlín prirodzene postupne vyvíjajú, ich máme na jar aj k dispozícii na konzumáciu. A v máji máme už aj prvé ovocie – čerešne, májovky.
Klíčky sú prvý tohtoročný zeleninový produkt a rovnako ako mladé lístky – hrachu, reďkvičiek, žeruchy, šťaveľa, špenátu či valeriány – si ich môžeme vypestovať aj v paneláku. Niekedy sa dajú kúpiť – pri brázdení po internetových tržniciach som napríklad našla túto ponuku mikroreďkovky.
Mladé lístky sa objavujú v reštauráciách – v šalátoch a na zdobenie jedál. Ale tento rok reštauračný biznis spí, môže za to Covid, tak neviem, či sa tento produkt uplatnil na trhu. Zvlášť chutné sú lístky hrášku – chutia podobne ako plody.
Cesnak medvedí – prvá jarná zelenina z lužných lesov, teda nie je sám. V rovnakom čase ako on rastie v záhradách aj šťaveľ s kyslastými listami, zabudnutá zelenina, z ktorej je chutná zelená omáčka kyslastej chuti. Pripravuje sa z mlieka, podobne ako špenát.
Prvé jarné bylinky sa dajú nazbierať už v marci – zo zmesi mladých výhonkov žihľavy, bazy, lístkov púpavy a kvetov prvosienky jarnej (pozor, je to chránená rastlina!) môžeme mať chutný čaj.
Žihľavu môžeme tiež zaradiť medzi jarné listoviny, i keď na sušenie sa zbiera až v júni. Už okolo 10. apríla jej bolo v lesoch pekne narastenej hojne – nielen na čaj, ale aj na omáčku podobnú špenátu, prípadne na dochutenie vývaru. Z ďalších bylín medovka usilovne vyháňa lístky – na čerstvý čaj citrónovej chuti sa už dala nazbierať. A videla som aj kvitnúci rozmarín.
Prvé jarné bylinky
Sviatky jari
V keltskom kalendári sa oslavuje jarná rovnodennosť ako sviatok svetla. Svetlo víťazí nad tmou, deň nad nocou. Svetlo má veľký význam aj vo veľkonočných náboženských obradoch.
Tak ako ožíva príroda a slnko dáva čoraz viac energie a svetla, sa aj v nás zobúdza niečo k životu. Prichádza máj a v podvečer prvého mája slávime vo folklórnej tradícii jeden „pohanský sviatok“. Mládenci stavajú dievkam máje a na druhý deň spoločne oslávia sviatok lásky na tancovačkách pod holým nebom.
V keltskej tradícii sa v predvečer 1. mája slávi Beltain, sviatok ohňa a čarodejníc. V stredoeurópskych krajinách Valpurgina noc. Všetko je čisté, neopotrebované, ožíva túžba po láske. Práve toto je čas, keď sa dobytok a ovce ženú prvýkrát na pašu, hoci v našich končinách sa to deje už aj v priebehu apríla.
Dobrá správa je, že aj Covid od polovice apríla premáha – možno prekypujúca energia jarnej prírody. Bolo by však ešte priskoro sláviť koniec epidémie – hoci koniec zimnej vlny je reálny – majálesy s „pálením“ rúškov sa ešte tento rok nebudú konať.
Jarná zelenina
Keďže sme zvyknutí mať všetko po celý rok a jarnú reďkovku i cibuľku sme mohli v supermarketoch vidieť už vo februári, zabúdame na radosť, keď nám na jar zem vydá prvé plody. A medzi týmito plodinami z dovozu vypestovanými v zahraničí vo vykurovaných skleníkoch a tými, čo sa skutočne urodia v našich končinách, je veľký rozdiel. Ich jedinečnosť často nevieme doceniť a ani rozlíšiť. Niekoľko podnetov ponúkam v článku o jarnej zelenine – priamo od pestovateľov.
„Reďkovka potrebuje slnko, aby sa v nej vyvinuli potrebné živiny. V skorších dobách sa dá nahradiť iba výdatným prihnojovaním,“ hovorí pestovateľ zeleniny Ján Solčanský z obce Iňa v okrese Levice. Prvé reďkvičky zberali pestovatelia tento rok na Slovensku okolo Veľkej noci. Po 12. apríli ich už nachádzam v na trhu i v malých zelovococh.
Po reďkovkách sa objavia postupne jarná mrkva, petržlen, cvikla, cesnak i skoré zemiaky, až napokon v júni tohtoročná produkcia celkom nahradí koreňovú zeleninu a zemiaky uskladnené na zimu Aj tu často nevnímame, kedy sa to deje, pretože z dovozu zo skleníkov ich máme sťaby čerstvé po celý rok.
Veľkoproducent koreňovej zeleniny Zeleninárska s.r.o. v apríli ešte tohtoročnú mrkvu či pretržlen, ani zemiaky na trh nedodávala. So zemiakmi to bolo tak, ako som o nich písala na jeseň. Balené v Kráľovej pri Senci mali uvedenú krajinu pôvodu Francúzsko, lebo sa z vlastnej produkcie minuli. Hoci, voľne predajné zemiaky slovenskej produkcie ešte v supermarketoch boli.
A ešte je tu špargľa – prvú som videla v supermarkete okolo 20. apríla, balenie stálo viac ako štyri eurá. Je to typická sezónna zelenina – vlastne výhonky trvalky, ktoré sa v lete menia na bohatý porast. Poznáme ich ako asparágy a prizdobujú sa nimi kytice. Na Slovensku je viacero veľkopestovateľov špargle, ktorá je z domácej produkcie dostupná počas celej sezóny aj v supermarketoch a vyváža sa aj do zahraničia. Cena s postupom času klesá.
Z jarných pokrmov by som napríklad zo studenej kuchyne vyzdvihla čerstvý ovčí syr či májovú bryndzu s reďkovkou a cibuľkou. Alebo mladé zemiaky konzumované aj s jemnou šupkou s maslom a tvarohom, posypané cibuľkou či pažitkou.
A všetky možné pokrmy zo špargle – polievky, zapekané zeleninové misy, či príloha k mäsu. Mne najlepšie chutí najjednoduchší recept – krátko povarená vo vriacej vode, podávaná teplá s rozpusteným maslom a troškou soli. Keď sa k tomu pridajú baby zemiaky s maslom, je to pochúťka nad pochúťky (bielu špargľu, zvlášť silnejšiu, odporúčam pred varením ošúpať).
Zelené polievky
Tradične sa konzumujú už na Zelený štvrtok, deň pred Veľkým piatkom. Ale po celé jarné obdobie, keď zelenina vyháňa prvé listy, ich môžeme mať jemné a chutné, výnimočnejšie ako po iné mesiace.
Okrem špenátu, šťaveľa, medvedieho cesnaku či mangoldu sa na zelenú polievku hodia prakticky všetky výhonky zeleniny. Mrkvová vňať, listy kalerábu či reďkovky, púpavy i žihľavy. Jednotlivo aj v zmesi – len púpavové lístky sa samotné nepripravujú pre ich horkastú chuť.
Tieto mladé výhonky a lístky sú vynikajúce aj do smoothies a šalátov – na jar sú najjemnejšie.
Poznámka: lístky cvikle sú ako mangold, mangold je cvikla bez koreňa, je z rovnakej odrody ako špenát a tak aj chutia.
Pri výbere lístov na zelenú polievku sa teda fantázii nekladú medze. Všetky sa pripravujú rovnako: lístky podusíme na tuku, chutia dobre s cesnakom, čiernym korením a muškátovým orechom či kvetom. Podusené zmixujeme, pridáme mlieko alebo smotanu a ešte povaríme. Ak má niekto rád hustejšiu polievku, pridá zápražku, alebo rozmixuje s varenými zemiakmi, ale pokrm sa obíde aj bez toho. Chuťovo sa k tomu hodia vajíčka – varené, volké oko, aj pustné do polievky a pár minút povarené. Chuť napokon môžeme ešte vylepšiť strúhaným syrom.
Z vňate jarného cesnaku je výborné pesto (pomlieť v mixéri s orechmi alebo mandľovými lupienkami a panenským olejom – repkovým, makovým, tekvicovým – nezatracujem ani olivový, hoci čerstvým domácim olejom dávam prednosť).
A keď už v máji začne dozrievať aj hrášok, spolu s kalerábom, mladou cibuľkou s vňaťou, karfiolom, mladou mrkvou a petržlenom s vňaťou máme základ pre nenapodobiteľnú jarnú zeleninovú polievku. Môžeme ju mať z domácej zeleniny!!!. V polievke sa dajú vyvariť aj samotné struky hrášku (nekonzumujú sa, potom sa vyberú, alebo sa vyvaria zvlášť), dodá jej to jedinečnú sladkastú príchuť.
Výhodou (pre domácich pestovateľov) zeleného hrášku, rovnako ako predtým reďkovky je, že sa nedajú pestovať na sklad, lebo sa rýchlo kazia. Pestovatelia ich vozia čerstvé priamo na trh alebo do (farmárskych) obchodov. Preto sa oplatí po nich pátrať na trhu, alebo priamo u pestovateľov.
Lístky odporučam konzumovať z ekologických hospodárstiev, ktoré nepoužívajú postreky. Ale platí, že to, čo sa usadilo na listoch, je prítomné aj v koreni. Teda ak máte odvahu konzumovať koreňovú zeleninu, listy by vám nemali viac uškodiť.
People reacted to this story.
Show comments Hide commentswonderful points altogether, you just gained a brand new reader. What would you suggest in regards to your post that you made some days ago? Any positive?
Thank you for the post on your blog. Do you provide an RSS feed?
Just thought I would comment and say great theme, did you make it on your own? Looks really good!
Thanks for the auspicious writeup. It in fact was a amusement account it. Look complicated to more introduced agreeable from you! However, how can we keep in touch?
This is tough. Im not saying you are responsible, I think it is everyone else out there that isnt taking notice.