Sezóna ovocia a zeleniny sa začala

Zelenina, ako tento rok dozrieva

V júni sa končí sezóna špargle a hrachu. Okrem nich sme „domáce“ mohli mať na začiatku júna uhorky a papriku z fóliovníkov a voľne pestovaný kaleráb, šalát, špenát, rukolu, rebarboru či cibuľu. „V júni začnú rodiť tekvice, baklažány, cukiny, uhorky či patizóny. Potom budú rodiť až do jesene,“ opisuje tú pravú zeleninovú sezónu príznačnú pre naše podmienky zeleninár z Jarku Karol Mesko. Domáci cesnak budeme mať najskôr koncom júna alebo až v júli, podobne ako melóny. Paradajky a paprika pestované vonku sa k nim pridajú v auguste. 

Studený apríl a daždivý máj vývoj zelniny spomalili, ale horúci slnečný jún zas všetku úrodu popohnal. Po 20. júni už rodí v domácich podmienkach všetka zelenina: tekvice, uhorky, paradajky, mrkva, zemiaky… Čas plodnosti sa začal. Karol Mesko, o ktorom som písala príbeh, postupne uverejňuje fotky práve dozrievajúcej zeleniny na svojej facebookovej stránke, aj odtiaľ čerpám informácie. 

Konkurencia pre lokálnu zeleninu a ovocie

Zeleninu i ovocie budeme mať celé leto z domácej produkcie dostatok. Je to doba plodnosti a máme možnosť zvoliť si lokálne plodiny, lebo ponuka je bohatá. V sezóne sa hojne objavuje aj v supermarketoch. Ale nájsť ju i tak nie je celkom jednoduché.

Najväčšia istota sú samozbery, farmárske trhy, či nákup priamo u farmára – cez internetové tržnice a farmársku inzerciu. Ponuku sledujem v Bratislave a okolí, kde nachádzam veľa malých stánkov so zeleninou – a v nich najmä tovar z Maďarska. Väčšinou označený ako „domáci z Maďarska“.  Poznáte ho podľa nízkych drevených debničiek. Ich ponuka sa nelíši od veľkých tržníc. 

V stánku Farmárska zelenina a ovocie – aby bol dostatročne štýlový, dookola bol vyzdobený balíkmi slamy – som po 15. júni vo večerných hodinách našla melóny i broskyne, slovenské ešte nemohli byť. Slovenské boli jahody od Dobrého Ježka – veľkopestpovateľa, po 11 eur za kilo. Rovnaký pestovateľ v tom čase v samozbere jahody predával po 3,20 eura. 

Je to fajn, že takéto stánkarstvo  prináša zeleninu na sídliská, je fajn, že niektorým ľuďom takýto obchod poskytuje obživu. Tu však nebolo nič od domácich malých pestovateľov. Domáci veľkí pestovatelia, zdá sa, vedia držať krok s veľkopestovateľmi – a stále spomínam tých maďarských… Nezisťovala som pôvod melónov a broskýň. 

Je to obchod a nie som zarytý ľavičiar. Problém pre mňa predstvavuje to, že to nie je priehľadné. Pestovateľ môže byť  aj obchodníkom a predávať aj iný, ako vlastný tovar. Ale chcela by som mať informáciu o tom, čo vypestoval sám.  Aby priznal farbu – a ako domáce predával iba to, čo má naozaj z domácej produkcie. Prípadne od iných domácich pestovateľov. Chaosu vlastne napomáha správanie zákazníka. Nepýta sa na pôvod. 

Tá najskoršia ponuka – pri ktorej bolo treba skleníky vyhrievať, bola najčastejšie z Maďarska, vyhrievať skleníky je nákladné, v Maďarsku na to vo veľkom využívajú geotermálnu energiu. Aj v letných mesiacoch bude maďarská zelenina a ovocie konkurovať slovenskej. 

Začiatkom júna sa domáca ponuka iba začína – hrášok, jahody, alebo špargľa (hoci v malých zelovococh bola aj špargľa najmä z Maďarska, paradoxne v supermarketoch ste našli slovenskú častejšie). Melóny, marhule či broskyne v júni na Slovensku ešte nemáme. Prvé sú zo Španielska, Talianska a Grécka, až potom prídu k nám tie maďarské. 

Hrášok som 15. júna v supermarkete našla už slovenský – ale čerstvosťou neovplýval. To je nevýhoda potravinových sietí a výhoda trhov a predaja z dvora. Ale malého domáceho pestovateľa treba hľadať lupou. 

Vyššiu kvalitu ovocia a zeleniny ponúkajú farmárske trhy, ktorým sa budem venovať v samostatnom článku. Bratislave stále chýba jeden celotýždenný farmársky trh, kde by mohli predávať iba prvovýrobcovia. 

Najmä v južných oblastiach Maďarska klíma zvlášť praje melónom, preto parí náš južný sused k najšim najväčším dodávateľom melónov a dyní. Z maďarského tovaru by som vyzdvihla ešte červenú papriku – kápiu, marhule či broskyne.

Maďarskú a z iných susedných krajín dovezenú zeleninu a ovocie môžeme považovať za lokálne a kvalitné. Ale naozaj nemá zmysel kupovať ich v lete z väčších diaľav, je to nelogické, aj keď obchod je niekedy nelogický, dodať na trh dovezené od veľkopestovateľov zo zahraničia dáva obchodníkom väčší zisk. V malých potravinách som našla prvý júnový týždeň hrášok z Dánska – a nemohol byť iný, ako vypestovaný hydroponicky.