Jedného dňa sedeli spolu v Žiline na káve dve kamarátky, Jana a Veronika. Jana robila v kamenárstve a Veronika v betonárni. Rozprávali sa o tom, že im obom v práci niečo chýba. „Ja by som si chcela založiť kvetinárstvo,“ zasnívala sa Veronika. „Dobre, ja ti budem dodávať kvety,“ odpovedala Jana s úsmevom.
Neprešli ani tri roky a obe dievčatá realizovali svoj sen. „Keď som pracovala pre firmu, zle som spávala, toho stresu bolo dosť. Potom som sa pustila do podnikania, začala som budovať kvetinovú farmu Burina. Zdalo by sa, že práve začiatky podnikania by mi mali nedať spávať, ale ja som mala oveľa pokojnejšie noci. Lebo práca nemá vyčerpávať, ale napĺňať a mne sa to podarilo,“ hovorí Jana Feilerová, s ktorou som sa rozprávala na jej kvetinovej farme na žilinskom predmestí Bytčica.
Sezóna je najmä na jar a na jeseň
Júl je teraz akási medzisezóna, po bohatej úrode tulipánov, iskerníkov a ďalších kvietkov sa teraz na pozemku Buriny na 280-tich metroch štvorcových zelenajú sadenice gladiol, chryzantém či dálií. Medzi nimi aj hit vyhľadávaný nevestami – dálie farby Café au lait, kávy s mliekom. Kvitnúť budú na jeseň, slamienky práve začínajú.
Ľalie už dokvitajú, v plnom kvete sú iba papuľky, kvietky podobné harmančeku alebo drobným margarétkam, ale aj rebríček v troch farbách – fialovej, žltej i bielej. Fialové papuľky voňajú ako škorica s klinčekmi a od Burinky voňajú aj tulipány. V záhone vo fóliovníku je zapichnutá lopatka tam, kde skončili s vyberaním cibuliek iskerníka. Je to drahšia odroda, hľuzky nakúpili v Taliansku. Prezimujú pod posteľou.
Biele papuľky sú už preriedené, lebo tie krajšie sa povyberali do svadobných kytíc. Ale občas si z nich ešte nejakí zákazníci do kytíc vyberú. „V tomto období mávame menej objednávok hlavne kvôli dovolenkám,“ opisuje Jana.
Pivonky už tiež dokvitli, tieto nádherné kvety sú však časovo náročnejšie na pestovanie. „Keby sme z tých našich chceli strihať kvety so dĺžkou stonky vhodnou do kytíc, znehodnotili by sme rastlinu. Predávame ich zatiaľ iba s krátkou stonkou do aranžmánov. Treba čakať päť rokov, kým rastlina zmohutnie natoľko, žaby sme z nej mohli pokojne odstrihávať kvety s dlhou stonkou,“ vysvetľuje pestovateľka.
No a sú tu aj ruže – s nimi však iba experimentujú. „Je to pre nás zatiaľ veľké umenie vedieť kedy je tá správna etapa puku, keď sa má kvet odrezať. Ruže sa ešte len učíme pestovať. Súčasťou tejto práce je aj veľa študovať, na internete nájdete obrovské množstvo materiálov o pestovaní kvetín na zahraničných stránkach. Stále sa veľa učíme,“ hovorí Jana.
Začiatky boli vraj „smiešne“
Jana Feilerová vyštudovala záhradnú architektúru v Bratislave a v Nitre. Po návrate do Žiliny pracovala v kamenárstve, mala na starosti celú obchodnú prevádzku, čo bola výborná príležitosť priučiť sa podnikaniu. Do podnikania s kvetmi sa pustila spolu s mamou.
Jarné kvety, Foto: archív Jany Feilerovej
„Vždy som obdivovala na instagrame fotky slečien s veľkými kyticami, hovorila som si, je to nádhera. Rozmýšľala som, veď to mám vyštudované, mohla by som to skúsiť aj ja. Myšlienka sa vo mne prehlbovala, až som sa jedného dňa rozhodla, že idem do toho,“ spomína J. Feilerová na svoje začiatky.
Firmu začala budovať počas materskej dovolenky. „Svojim spôsobom som si bola vedomá, čo všetko to obnáša. Začiatky boli smiešne. Kúpili sme prvé cibule, čakali sme že niečo vyrastie a aj vyrástlo. V roku 2019 sme začali kvety predávať,“ usmieva sa.
Čo to obnáša? Treba upraviť pôdu a zasiať semiačka či zasadiť cibule v správnom čase. Musíte vedieť, akú pôdu a aké hnojivo použiť pri tej ktorej kvetine. „Stále experimentujeme, stále sa hráme, ale už to má istú vážnosť.“
Bezkonkurenčná čerstvosť a vôňa
„Od začiatku som sa rozhodla ísť cestou veľkoobchodu. Kvety od nás kupujú kvetinárstva, hotely, reštaurácie, svadobné agentúry alebo aj firmy, ktoré si iba chcú ozdobiť priestory. Máme síce nižšie príjmy, ale väčšiu stabilitu,“ opisuje.
Maloobchodne zatiaľ predávali iba tulipány a iskerníky v samozbere. Ale v budúcnosti bude samozberov možno viac, hoc aj raz za mesiac. „K samozberu nás ľudia vlastne dotlačili. Keď sme na Deň matiek urobili prvý samozber tulipánov, mali sme tu veľký nával,“ spomína.
Prečo prevádzky chodia nakupovať do Buriny a nevyberú si kvety z dovozu, ktorý je najmä z Holandska? „Keď raz niekto okúsi, aké to je nakupovať kvety od lokálnej farmy, pochopí, že to je celkom iný level. Sú čerstvé, nie sú uniformné a voňajú. Kvety zbierame vždy ráno, alebo večer a vo váze vydržia dlhšie. A hlavne sú pestrejšie, každý kvet je trochu iný, má trochu iný odtieň a kytice tak vyzerajú živšie,“ opisuje Jana.
Na rozdiel od zeleninárov sú u pestovateľov kvetín odchýlky a nepravidelnosti teda dokonca výhodu. Keď sú plody doma vypestovanej zeleniny menšie alebo pokrútené, zákazníka to odradí a často siahne radšej po uniformných, dovezených od veľkopestovateľov.
Ale trendy prirodzene vyzerajúcich kytíc fandia práve mnohotvárnosti. „Svadobné agentúry vzali od nás aj chybné alebo pokrútené kvety, lebo kytice to dokáže ozvláštniť,“ hovorí Jana. Dovozcov z Holandska ani nepovažuje za svoju konkurenciu – v okolí Žiliny sú jedinými pestovateľmi kvetov.
Záleží na prirodzenom spôsobe pestovania
Od veľkopestovateľov sa líšia aj spôsobom pestovania kvetín, ktoré môžu byť tiež „bio“. Certifikát BIO síce nemajú, ale kvety pestujú bez chémie prirodzeným spôsobom. Vodu majú zo studne, v lete, ako je tohtoročné, by si pestovanie kvetín bez nej nevedeli predstaviť.
Hnojivo si vyrábajú sami – pozostáva zo žihľavového zákvasu, prepeličieho i kuracieho hnoja a to ostatné J. Feilerová nevyzradí, je to ich vlastné „know how“. „Keď sa to tak vezme, naše kvety sú stopercentne bio,“ hovorí Jana. Vo fóliovníku si viem porovnať ako vyzerajú papuľky bez hnojenia a s použitím domáceho „koktejlu“. Rozdiel je vidieť na prvý pohľad.
Postrek z tabaku pomôže, ale vošky z kvetov oberajú aj ručne. Problém majú aj so slimákmi bez ulity. „Občas sem prídu aj nejaké húsenice a niečo zožerú, ale keď jednu rastlinu napadnú, radšej ich tam necháme, nech sa nažerú, lebo potom by išli aj na ďalšie,“ usmieva sa Jana.
Nepreferujú pestovanie kvetín vo vyhrievaných skleníkoch, pestujú a predávajú to, čo v danom čase prirodzene kvitne. V ponuke majú veľa starých druhov kvetín – napríklad papuľky a dálie, ale v odrode vyšľachtenej do kytíc.
Nepoužívajú žiadne pesticídy. „Pomedzi naše záhony môžu pokojne behať deti aj psy,“ usmieva sa. A s gladiolami občas vypomáhajú sliepky. „Požičiavam si od susedov sliepky a pustím ich medzi ne. Trochu to tam pohrabkajú okolo cibúľ a vyzobú burinu a škodcov,“ opisuje.
Čmeliaky, ktoré sú potrebné, aby kvietky opelili, by radi chovali aj sami, ale zatiaľ sa to nepodarilo. „Skúšali sme to viackrát, ale žiadnej kráľovnej sa u nás nepáčilo“. Zato sa tu páči vzácnej čiernej včele – drevárovi fialovému, ktorú sa mi podarilo aj odfotiť.
Mama J. Feilerovej počas mojej návštevy práve polievala kvety zvyškovou vodou, v ktorej sa predtým umývali črepníky. „Každý liter vody treba využiť,“ hovorí Jana.
Odbyt rastie, farma sa rozširuje
Hľuzy a semená špeciálnych druhov kvetín, čo sami vypestujú, predávajú tiež, ale iba farmárom. „Kytice viazať viem, ale nepredávame ich viazané, len v jednodruhových zväzkoch. Viažu ich prevádzky, ktorým ich predávame, nechceme im byť konkurenciou, keď sme sa rozhodli ísť cestou veľkoobchodu,“ vysvetľuje Jana.
S tým sa im darí, už majú prísľub na kúpu susedného pozemku, ktorým sa im pestovateľská plocha zdvojnásobí. A potrebujú aj ďalší fóliovník, keď je dopyt, dobrý obchodník prevádzku rozširuje. „Tento rok sme mali 12-tisíc tulipánov, o rok plánujeme zasadiť dvakrát toľko a ešte aj priobjednáme. Vieme, že to predáme.“
Pred rokom si kúpili fóliovník od farmára na juhu Slovenska, ktorý ukončil pestovanie zeleniny. „Cena bola výhodná, už vtedy som partnerovi hovorila, kúpme rovno dva. Neprešiel ani rok a ideme si kupovať ďalší…“ V pláne však majú aj vyrobiť si ho svojpomocne. Tie, ktoré sú konštruované pre teplejšie južné oblasti, sa totiž pod žilinským snehom bortia.
V jednom fóliovníku je zelenina – paradajky a paprika, ktorá vyzerá ako baranie rohy, ale odroda Karkuľka je sladká. Zeleninu pestujú iba pre rodinu. Tekvice na okraji pozemku však majú aj pestovateľský význam – tvoria akúsi bariéru proti šíreniu buriny.
People reacted to this story.
Show comments Hide commentsGreat post! I?m just starting out in community management/marketing media and trying to learn how to do it well – resources like this article are incredibly helpful. As our company is based in the US, it?s all a bit new to us. The example above is something that I worry about as well, how to show your own genuine enthusiasm and share the fact that your product is useful in that case