V drevenom predajnom stánku na Holubyho kopaniciach na okraji Moravského Lieskového už na zákazníkov čakajú maliny, arónie, slivky i broskyne, čerstvo naoberané a pekne naukladané v kelímkoch z recykovaného papiera. Je začiatok augusta a v sadoch mladej firmy emBIO práve dozrievajú.
Jahody, višne a marhule sa už obrali, ale maliny – tie budú rodiť až do jesene. „Zasadili sme celoročne rodiacu odrodu a veríme, že predaj udržíme do konca septembra,“ hovorí Ema Dobrodenková z firmy emBIO.
Vždy čerstvé
Ovocie, ktoré brigádnici naoberajú doobeda, je na stánku zákazníkom k dispozícii v poobedných hodinách. Kým arónia, broskyne a slivky sú len v predaji, maliny si môžu záujemcovia naoberať sami hneď vedľa stánku. Zber malín je o niečo zložitejší ako jahôd – nejde to tak rýchlo, ale keď zodvihnete halúzku a uvidíte, ako je zospodu obsypaná sladkými plodmi, väčšmi na ne dostanete chuť, ako keď ich vidíte už naoberané.
Ovocie predávajú iba na tomto mieste, nechodia s ním na trhy, ani ho nerozvážajú, samozbery sa im osvedčili. Tohtoročná jahodová sezóna nebola práve najlepšia, ale veria, že to teraz doženú na malinách.
„Jahody začínali rodiť všade na Slovensku neskoro, máj bol extrémne studený. Zákazníci preto ochutnali prvé jahody z dovozu a my sme prišli o prvý jahodový ošiaľ. Sezóna jahôd bola navyše veľmi krátka, lebo počas horúceho júna všetko dozrelo rýchlo a naraz,“ opisuje dvadsaťdvaročná Ema Dobrodenková komplikácie, aké občas prinesie príroda.
Kým minulý rok začali jahody predávať 27. mája, tento rok to bolo 11. júna. „Keď sme vlani na Facebooku ohlásili prvý samozber, do dvadsiatich minút boli jahody vypredané,“ usmieva sa.
Zato oproti iným, najmä južným slovenským regiónom, sa firme emBIO darilo tento rok aj s višňami či marhuľami, ktorých úrodu na mnohých miestach zničil mráz. „Občas sa stáva, že máme viac marhúľ ako na juhu. Rastlina je totiž najzraniteľnejšia v plnom kvete. Niekedy príde mráz, keď na juhu už stromy kvitnú a my ich máme ešte iba v puku,“ vysvetľuje tento jav agronóm Bohuš Peky. .
Aj višne ponúkali tento rok v samozbere, výsadba je štyri roky stará a dajú sa ešte oberať bez rebríka. Len slivkový sad v blízkosti hospodárskych budov je starý, zrevitalizovaný. Po višniach zarodili ríbezle – červené aj čierne, potom v strede júla marhule.
Hospodárenie na chránenom území
Ovocie v sadoch firmy emBIO rastie v čistej prírode na úpätí Bielych Karpát v podmienkach ekvivalentných ekologickému pestovaniu, ku ktorému im chýba už iba pečiatka zodpovedných úradov. Väčšina z 38 hektárov sadov sa dokonca nachádza na chránenom území. Všetko okrem jahôd pestujú v takzvanej konverzii – dodržiavajú rovnaké pravidlá ako v ekológii, niekde sú na seba ešte prísnejší ako kontrolný orgán Naturalis.
„Nepoužívame žiadne prípravky, ktoré by likvidovali ktorýkoľvek hmyz,“ vysvetľuje Ema Dobrodenková. V agroprevádzke M.E.A. AGRO rodičov Emy Dobrodenkovej, z ktorej emBIO vyšlo a ktorému patria aj pozemky, majú aj kravy v ekologickom chove, a to z jedného dôvodu: na hnoj. „Nedojíme ich ani nechováme na mäso, máme ich iba na hnoj. Aj ten musí vyhovovať ekologickým pravidlám, keď nimi chceme prihnojovať naše sady. Hnoj je alfou a omegou ak chceme mať rastliny v dobrej kondícii a odolné voči škodcom.“
Používajú aj povolené ekologické postreky, ktoré nie sú zdraviu škodlivé. Na kučeravosť broskýň je to napríklad meď, na hubové choroby síra. „Používanie takýchto postrekov je o pravidelnom opakovaní, pretože ich účinnosť nie je okamžitá. Striekanie sadov musí byť založené na prevencii. Keď sa nejaký škodca objaví, tak je už neskoro. Od jari rastliny stále v niečom umývame, vošky z nich oberáme ručne.“
V súlade s prírodou a verní tradícii
Takéto hospodárenie je v súlade s ekológiou tohto regiónu v okolí oblasti Bošáckej doliny, kedysi vychýreného ovocinárskeho kraja. Nielen Bošácku slivovicu, ale aj sušené slivky, jablká či hrušky z Bošácej vozili na pltiach dolu Váhom až do Budapešti. I dnes sa v tejto lokalite nachádza veľa starých sadov – a medzi nimi aj jeden nový – taký nový, že ovocie z neho predávali prvýkrát minulý rok.
Ema Dobrodenková nám však vyvracia jeden mýtus – táto časť Záhoria sa nestala vychýreným ovocinárskym regiónom preto, že by tu na to boli pôdne či klimatické podmienky obzvlášť vhodné. Skôr naopak.
„Tunajšie pôdy sú často kamenisté a ľudia v minulosti vysadili ovocie tam, kde sa im nedarilo s obilím či inými plodinami. Stromom toto nevadilo. Aj tu v povodí potoka Klanečnica mal agropodnik najskôr pšenicu, ale obrábacím strojom sa lámali čepele. Vysadili sme tu teda ovocie z rovnakého dôvodu, ako to robili kedysi. V súlade s tradíciou,“ usmieva sa Ema Dobrodenková.
Zdravé ovocie
Ale zároveň je pravda aj to, že pôda je plná minerálov a to dáva ovociu jedinečné chuťové vlastnosti. Prechádzame sa sadom jabloní, mišpúľ, arónií a ríbezlí vysadených v pravidelných radoch. Závlahová sieť je vedená asi 50 centimetrov nad zemou, vodu v tejto časti sadov berú z vlastnej studne, v ktorej je pri potoku stále dosť vody.
„Polievanie sadov je v rokoch ako tento kľúčové. Keď strom nemá dostatok vlahy, zhodí ovocie. Závlahovú sieť vieme ovládať aj z domu tabletom, môžeme pohotovo zareagovať, keď má prísť búrka,“ opisuje Ema Dobrodenková.
V medziriadkoch rastie ďatelina plazivá a kruh okolo stromov sa okope ručne. Keď však stromy podrastú a podrastú im aj korene, už to nebude treba, burina koreňom už živiny odoberať nebude. Aj to, že medziriadky nie sú vypleté od buriny do pusta má svoj zmysel – rastie tu ďatelina plazivá, ktorá priláka hmyz.
Ochutnávame čierne bobule trpkého ovocia arónie, často spomínanej superpotraviny s množstvom zdraviu prospešných látok. Jazyk z nich síce trochu drevnatie, ale trpkosť nie je neznesiteľná. „Dá sa na to zvyknúť, chyba je v tom, si nám jazyky zvykli na priveľa cukru,“ hovorí k tomu agronóm Bohuš Peky.
Pestujú aj ďalší hit zdravej výživy rakytník a tiež dva druhy ovocia, ktoré na Slovensku už takmer vymizli: mišpule a oskoruše. Ich ovocie je trpké, ale keď na jeseň zhnedne, dostane príjemnú sladkú chuť. Využívajú sa napríklad do detských výživ. „Máme ich ako zimné ovocie, je to príjemné, keď máme niečo čerstvé aj vtedy, keď je všetko ostatné ovocie už obraté,“ usmieva sa Ema Dobrodenková.
Ema pochádza z rodiny poľnohospodárov, ovociu sa rodičia venovali dávnejšie na šľachtiteľskej stanici v Hornej Strede, kde pestovali najmä čučoriedky. „Chceli to robiť spôsobom bližším k prírode a keď kúpili bývalé družstvo v Moravskom Lieskovom, realizovali túto predstavu,“ opisuje Ema Dobrodenková vznik firmy emBIO.
Centrum ekologických ovocinárov
Agropodnik M.E.A. AGRO pestuje pšenicu, hrach, jačmeň na 625 hektároch pozemkov. Obe firmy – emBIo aj M.E.A. AGRO sú rodinné podniky, jeden sa venuje konvečnému pestovaniu poľných plodín, druhý ekologickému ovocinárstvu. EmBIO má troch stálych zamestnancov – otca a dcéru Miroslava a Emu Dobrodenkových a agronóma Bohuša Pekyho, pričom na niektoré sezónne práce si najímajú brigádnikov.
Jeden z nich práve na jahodovom poli vytrháva durman – zárodky tejto rastliny ostanú v pôde aj po vyplení strojom, ktorý si upravili zo zariadenia na okopávanie kukurice. Potom sa z jedného dňa na druhý mohutne rozrastú.
Ema práve dokončuje štúdium v Prahe, k pôde má však blízko. Má na starosti ovocinársku časť rodinného podniku. „Žijem v tom od detstva, stále sme niečo pestovali, raz to bola kapusta a karfiol, inokedy jahody,“ spomína.
Ovocinárstvo je práca na celý rok, niektoré druhy sa strihajú už vo februári, potom na jar treba okopávať a ošetrovať rastliny proti škodcom, v lete plynie čas oberačkami a na jeseň sa upravuje pôda a rastliny sa zazimujú.
Agropodnik poskytol domov aj ďalším dvom firmám, ktoré sa venujú starým odrodám ovocia – prenajíma im pozemky alebo priestory. Mladý, ale už aj v médiách pomerne známy pomológ Ľudo Vašš tu má vysadenú ovocnú škôlku starých odrôd Ovocný strom a Matica ovocná v prenajatej hale spracúva ovocie na mušty. „Akosi prirodzene sa na tomto mieste sústreďujú ovocinári,“ hovorí Ľudo Vašš.
Obraz možno o rok – dva doplní ekocentrum, ktoré plánujú vybudovať. Zákazníci, ktorí si prídu naoberať ovocie do samozberov, potom budú mať možnosť občerstviť sa a stráviť tu príjemné chvíle.
Chvála samozberu
EmBIO v súčasnosti stavia na samozberoch ako na jedinej obchodnej stratégii – a zdá sa, že im na Slovensku doba praje. Neexistuje väčšia záruka čerstvosti a pôvodu ovocia, ako keď si ho človek nazbiera sám. Väčšina druhov, ktoré pestuje emBIO by po viacerých dňoch putovania logistickou sieťou supermarketov musela byť pokazená, ak nie je chemicky udržiavaná v čerstvosti.
Oberačka ovocia sa zároveň pre mladé rodiny stáva vyhľadávaným zážitkom a tak ho často zaradia do potuliek krajinou. „Samozberom prajú aj trendy zdravého stravovania, vegánskych či raw diét, ku ktorým je potrebné čerstvé a zdravé ovocie. A veľa mladých ľudí znovu objavuje zaváranie, ktoré sa stáva módou. Ovocie sa dá zavariť bez akejkoľvek chémie a vydrží roky v špajzi. Nahráva im aj nedôvera ľudí v obchodné siete,“ opisuje Ema Dobrodenková.
Na samozbere malín
Čo sa týka ceny, ovocie je v samozbere väčšinou lacnejšie ako na tržnici alebo v zeleninových stánkoch. Ale nie je to pravidlo. Na otázku, ako dokážu konkurovať maďarskému ovociu, ktoré dominuje na slovenskom trhu, Ema odpovedá, že skôr im uberá zákazníkov z Poľska dovezený lacný tovar.
Nekupujte ovocie z dodávky
V tejto sezóne sa to prejavilo pri jahodách. „Kým sme my predávali jahody v samozbere po 2,90 eur za kilo a v predaj po 5 eur za kilo, poľské boli po 2,50 eura. Priekupníci s veľkým autom chodia po poľských dedinách a lacno vykupujú od pestovateľov prebytky jahôd. Tie potom vozia na Slovensko. My tu v samozbere musíme plniť pravidlá a hygienické normy, ich nekontroluje nikto, prídu a tovar rýchlo predajú,“ opisuje E. Dobrodenková prax, na ktorú by si ľudia mali dávať pozor.
„Ľudia sa nám sťažovali, že kúpili naše jahody v Novom Meste nad Váhom, boli plesnivé a chceli naspäť peniaze. My v Novom Meste ani nemáme stánok. Poburuje ma, že si nás ľudia s nimi takto pletú.“
V súčasnosti sa Embio obchodne ešte iba rozbieha, rastliny sú mladé a len teraz začínajú dávať úrodu. Z roka na rok však budú rodiť stále viac. „Tam, kde teraz oberieme desiatky kíl ovocia, budeme mať možno v budúcnosti stovky kíl,“ verí Ema Dobrodenková perspektíve ich rodinnej firmy.
V sadoch formy emBIO
People reacted to this story.
Show comments Hide commentsGreat post. I found what I was looking for. Do you mind if I post this on my website and give you credit? If not, it\’s ok.
This a great feature. Really Cool. Respect an opportunity to get super stats regarding units blogs and forums, too! I serious like everything about this wundabar artical… Add link to SEO Directory :-).