Prešli horúce mesiace, august sa prehupol do septembra a leto do jesene.
S príchodom chladnejších dní sa spomaľuje dozrievanie, niektoré letné odrody prestávajú rodiť, ale mesiace hojnosti, keď zem vydáva svoje plody sa potiahnu ešte do hlbokej jesene.
Ovocný a zeleninový „kalendár“
Prakticky od 20. júna v našich podmienkach aj tento rok po studenom a daždivom máji zarodilo všetko. Zo zeleniny tekvice, uhorky, paradajky, cibuľa, mrkva, zemiaky, paprika. Domáci cesnak sme mohli mať začiatkom júla, kukuricu začiatkom augusta, fazuľové lusky v auguste.
Ovocný „kalendár“ sa začal v júni prvými čerešňami – májovkami (tento rok neboli verné svojmu menu) a jahodami. V júli zarodili marhule, maliny, višne, ríbezle, moruše, v auguste broskyne letné jablká i slivky. Prvé skoré odrody hrozna sa objavujú v druhej polovici augusta a o niečo neskôr aj prvý burčiak.
Toto všetko sme mohli mať čerstvé, vypestované v našich končinách v prírodných podmienkach iba v letných mesiacoch.
Letný ovocný "kalendár"
Zvláštnosti tohto leta
Prechod leta do jesene bol tento rok veľmi krátky – udial sa presne 23. augusta, keď po horúcom letnom maratóne prvýkrát vtrhlo na naše územie chladné a daždivé počasie.
To bol medzník, keď prakticky skončila úroda melónov či broskýň a spomalilo sa dozrievanie uhoriek, paradajok či paprík, ktoré v septembri dajú už iba slabú úrodu. Zato tekvice a koreňová zelenina či zemiaky budú rodiť do hlbokej jesene.
Lebo niečo končí a niečo sa začína – keď sa chceme stravovať sezónne, v septembri nastala zmena. Z ovocia končia broskyne, maliny i černice, ale začína rodiť vinič, jablká, hrušky, slivky. Tiež orechy, mandle, gaštany…
K zvláštnostiam tohto leta patrí malá úroda niektorých druhov ovocia kvôli jarným mrazom – višní, marhúľ či broskýň. Málo sa tento rok urodilo napríklad aj karfiolu. Preto ste možno tieto druhy ovocia a zeleniny kúpili z dovozu, i keď sa to uvádzalo inak, alebo neuvádzalo vôbec.
Zeleninový "kalendár"
Pri ostatných druhoch ovocia a zeleniny môžeme hovoriť o úrodnom lete – avšak iba v prípade, že si pestovateľ mohol dovoliť pravidelnú zálievku.
Melóny, slovenské, či nie?
Melóny – tie sme mali slovenské až po 20 júli, maďarské ste mohli na Slovensku vidieť asi o desať dní skôr. Túto informáciu mám priamo od zdroja – Nagybani Piac v Budapešti, odkiaľ sa dováža na Slovensko veľa ovocia a zeleniny. Melóny rodia v Maďarsku aj na Slovensku do konca augusta.
Slovenským melónom sa venovali viaceré médiá, vrátane STV. Ich najväčším popularizátorom však bol farmár Patrik Magdoško, ktorý si v Strážskom na východnom Slovensku postavil samoobslužný stánok s melónmi.
Na svojej facebookovej stránke Zemplínske melóny a jahody k nim uverejňoval príspevky po celé leto. Predaj fungoval tak, že na melóne bola napísaná jeho váha, ktorá sa rovnala zároveň cene v eurách, predával ich po eure za kilo.
Uhorková sezóna a doba lečová
Uhorky sme mohli mať už v júni domáce, ale ich cena za kilo sa vtedy ešte pohybovala okolo 4 eur. Pravá uhorková sezóna sa začína vtedy, keď rodia vonku pestované uhorky a ich cena na trhu klesne pod jedno euro. To je čas nakladania uhoriek. Uhorkovú sezónu sme mali teda od konca júla – v supermarketoch sa slovenské v tom čase už predávali pod euro.
To isté platí v auguste o paprike a paradajkách. Veľké lečové balenia slovenskej papriky som videla v supermarketoch už koncom júla. Cena paradajok sa držala aj v polovici augusta na 1,30 až 1,60 eura. S paradajkami je to o niečo zložitejšie, v supermarketoch stále prevažovali hydroponické.
Paprika a paradajky a k nim ešte cibuľa sú základnými ingredienciami leča, typického augustového jedla. V domácich kuchyniach je toto jedlo bežné, avšak v reštauráciách sa objavuje len zriedka. Inak je tomu v Maďarsku, kde sú pomerne časté aj festivaly leča. Tento rok boli aj na Slovensku – napríklad v Hurbanove a Veľkých Kapušanoch.
Tento pokrm môže byť polievka, ak je na smotane, príloha k mäsu, alebo aj hlavné jedlo – s vajíčkami a párkom, ako ho najčastejšie konzumujeme na Slovensku, je len jedna z tisícov variácií. Výborné je lečo obohatené o cukini, spokojne aj vegetariánske, mäso sa ani nežiada. Alebo tekvicový prívarok na spôsob leča – s červenou paprikou, paradajkami a cibuľou – je to fantázia chutí.
Po príchode chladnejšieho počasia môže cena paradajok a papriky stúpnuť, nakoľko začínajú rodiť menej. No aj celý september a október môžeme naďalej v kuchyni využívať domáce tekvicoviny – tekvice, hokaido, cukini, baklažány… a variť z nich plnohodnétné sezónne jedlá.
Spálená zem
Po daždivom máji nastúpil horúci jún, ktorý suchom a teplom lámal tento rok rekordy a toto počasie s občasnými dažďami prevažovalo až do 23. augusta. V júli a v auguste sme zvlášť v rovinatých oblastiach mali pred sebou obraz spálenej zeme, z lúk i mestských trávnatých plôch vymizla zeleň, ktorá sa začala objavovať, keď koncom júla prvýkrát výdatne zapršalo. Málo vlahy mali toto leto aj severnejšie hornaté oblasti. Sucho však nahrávalo žatve a tak bolo koncom júla na juhu Slovenska už všetko obilie v sýpkach.
Zeleninári preto museli výdatne polievať – bez vlastnej studne sa to výrazne odráža na nákladoch. „Keby sme nemali vlastnú studňu, nevedela by som si to predstaviť,“ hovorí Zutana Říhová Keszan, ktorú som stretla predávať zeleninu v bratislavskej Starej tržnici.
Rovnako potrebovalo zálievku aj ovocie, ktoré ak nemá dostatok vlahy, zhadzuje plody. Kým višne a marhule na mnohých miestach zničil jarný mráz, tak úrode sliviek, broskýň, jabĺk a hrušiek uškodilo sucho. Viniča sa to veľmi netýka, ten má hlboké korene.
Lesné plody
V Malých Karpatoch s toto leto darilo černiciam, húb bolo menej, asi toľko, koľko bolo dažďa. Z byliniek som začiatkom augusta na lúkach nazbierala pekný repík a mätu a okolo Pezinku pamajorán – ktorý je výborným korením, používa sa napríklad v českej bramboračke.
V auguste bola aj v supermarketoch ponuka domácej zeleniny a ovocia pomerne bohatá. Paprika, uhorky, tekvice, pór, petržlen, cviklu, paradajky, zemiaky, to všetko sme mohli mať z domácej produkcie. Ovocie – marhule i broskyne – však dominovalo v tomto čase z dovozu, občas bolo vidieť slovenské slivky.
Niektoré druhy zeleniny naopak v lete domáce už nie sú – najmä reďkovky, či mladá cibuľka. Sezónu majú na jar, reďkovky nemajú radi teplo a hoci existujú aj vyšľachtené letné odrody, na pultoch prevažovali z Talianska. V auguste sa v supermarketoch objavil šalát z Nemecka.
Na tržniciach a v stánkoch so zeleninou – ktoré tento rok pribúdali, ako som mohla pozorovať v hlavnom meste – prevažoval maďarský tovar. Niekedy označený ako „domáci z Maďarska“. Poznáte ho podľa nízkych čiernych debničiek – v takých ho totiž predávajú na Nagybani Piac v Budapešti.. Ich ponuka sa nelíši od veľkých tržníc. Maďarskú a z iných susedných krajín dovezenú zeleninu a ovocie môžeme považovať za lokálne a kvalitné, chyba je iba, keď nepoznáme pôvod toho, čo si kupujeme.
Napríklad v stánku Farmárska zelenina a ovocie, aby bol dostatočne štýlový, dookola bol vyzdobený balíkmi slamy – som v strede júna na sídlisku v Bratislave videla melóny i broskyne, slovenské, ba ani maďarské ešte nemohli byť. Slovenské boli jahody od veľkopestovateľa, po 11 eur za kilo. Rovnaký pestovateľ v tom čase v samozbere jahody predával po 3,20 eura.
Je to fajn, že takéto stánkarstvo prináša zeleninu na sídliská, je fajn, že niektorým ľuďom takýto obchod poskytuje obživu. Domáci veľkí pestovatelia, zdá sa, vedia držať krok s veľkopestovateľmi – a stále spomínam tých maďarských. Zaujímalo by ma, či aj na Slovensku platí to, čo na Nagybani Piac v Budapešti, že akonáhle sa objaví domáci tovar, zákazníci mu dajú prednosť a ceny sa vyrovnajú.
Pri ovocí má zákazník výhodu v tom, že samozberov je čoraz viac a konali sa aj v tomto roku, ktorý je poznačený koronavírusom. V auguste prebiehali samozbery malín, černíc, broskýň, sliviek a letných jabĺk, v septembri ich vystriedajú samozbery jabĺk. A keď to epidemická situácia dovolí, možno si užijeme vino- a jablkobrania. Začiatkom septembra sa v Malých Karpatoch s vinárskymi podujatiami roztrhlo vrece.
No Comments
Leave a comment Cancel