Prvé Vinocentrum bolo vo Svätom Jure. Braňo Bahna ho otvoril v tomto vinárskom mestečku pri Bratislave v roku 2012. V typickom miestnom vinárskom dome v centre začal predávať vína zo Svätého Jura. V tom čase ste si tu lokálne víno nikde inde nemohli dať, iba ak ste toto malé mesto navštívili v čase otvorených pivníc. Neponúkali ich ani miestne kaviarne či reštaurácie.
O rok neskôr rovnaké logo Vinocentra pribudlo na priečelí historickej budovy banského múzea Kammerhof v centre Banskej Štiavnice. Miro, mladší z bratov Bahnovcov, sa inšpiroval modelom i bratovými skúsenosťami a rozhodol sa priniesť do tohto historického mesta vína spod sopky – z viníc na južných svahoch Štiavnických vrchov.
Bratia pochádzajú práve z tohto regiónu – z Pukanca, Miro Bahna teda vedel, že táto vzácna vinohradnícka lokalita si zaslúži spropagovať a postavil na tom svoje podnikanie. Veril, že v historickej Banskej Štiavnici hojne navštevovanej turistami sa tento koncept ujme. Okrem dvoch Vinocentier takto vznikli aj dve regionálne špecifikácie vín – sopečné a svätojurské.
Podobný model aj interiér
Obaja v detstve nasiakli vinárskym remeslom hlavne vďaka starému otcovi – výrobcovi sudov a vinárovi. Ale k vínu sa dostali až neskôr, v dospelosti. Miro študoval elektrotechniku, Braňo geológiu.
Obaja bratia začali vyrábať vlastné vína v približne rovnakom čase okolo roku 2005. Obe Vinocentrá majú podobný interiér zariadený retro nábytkom: môžete si tu sadnúť na víno a ochutnávať – denne 10 až 15 druhov miestnych druhov vín. K nim dostanete grátis príbeh. A ak vám zachutia, môžete si fľaše nakúpiť do zásoby. Ochutnávkový spôsob predaja inšpirovaný vínnymi cestami majú obaja bratia spoločný, len otváracie hodiny sa líšia.
Vo Vinocentre Mira Bahnu je priestor členený na dve samostatné miestnosti. V prednej sú všade po policiach fľaše s vínom a táto časť slúži hlavne ako predajňa – vinotéka – čomu sú prispôsobené aj otváracie hodiny v štandardnom dennom čase. Zadná miestnosť je určená skupinovým ochutnávkam.
U jeho brata Braňa je Vinocentrum aj miestom, kam môžete ísť večer na víno, je to miesto stretávania sa ľudí – miestnych, turistov, vinárov i fajnšmekrov vína a otvorené má poobede a večer. Braňo býva vo vedľajšom dome a tak mu večerné otváracie hodiny nerobia problém. „Keď sa zákazníkom nechce domov, ostávam tu často aj po záverečnej. Noc nie je hlavne o obrate, veľa fliaš nepredáte, je hlavne o konzumácii. Brat v Banskej Štiavnici si ako otec malých detí vybral trochu iný model,“ vysvetľuje Braňo Bahna.
Banská Štiavnica: Sopečné vína
V banskoštiavnickom Vinocentre sa ešte ako dekoračné predmety nájdu sudy, ktoré vyrobil starý otec Bahna – debnár. V prvej miestnosti sú regály s vínom a v zadnej organizuje ochutnávky pre návštevníkov aj pre skupiny na objednávky. „Tu sa dajú robiť ochutnávky kedykoľvek počas dňa a večer sa venujeme hlavne objednaným skupinám,“ hovorí Miro Bahna.
„Štiavnické vrchy sú studený vysoko položený kraj, ale na ich južných svahoch je jedna výnimočná vinárska oblasť. Vinohrady tu rastú na sopečnom podloží, vína z nich sú šťavnaté, bohaté na kyseliny a svieže, obsahujú veľa minerálov,“ opisuje Miro Bahna ponuku Vinocentra, keď som ho navštívila v máji.
Vína teda spája charakteristika „sopečné“, sú z viniča vypestovaného na svahoch najväčšej bývalej sopky v Strednej Európe. Vinič sa tu pestuje aj v nadmorskej výške okolo 500 metrov nad morom, čo na Slovensku nemá obdobu.
Predstavuje mi napríklad prémiový Dunaj, ročník 2018. „Vyrobili ho z prezretého hrozna s veľkou cukornatosťou až 29 percent. Je veľmi silné, má 17 percent alkoholu, dali sme si urobiť rozbor, lebo mnohí tomu neverili. Je to veľká vzácnosť, no s takýmto obsahom alkoholu nepočítali ani vínne špecifikácie. Vinári preto museli túto výhodu skrývať a na etiketách uvádzali nižší obsah alkoholu,“ opisuje Miro Bahna.
Lokálne vína sa vyznačujú tým, že sú rôznorodé, každá jedna odroda má mnoho variácií, v závislosti od miesta pestovania viniča, času zberu a ďalších špecifík. Ani ten istý vinár dvakrát rovnaké víno nevyrobí. „Mám tu šesť druhov Leánky a každá je iná,“ opisuje.
Miro Bahna študoval elektrotechniku a vlastné vína z vinohradov okolo Pukanca vyrába od roku 2005. Experimentuje aj s archívnymi vínami. „V tejto lokalite majú archívne vína veľký potenciál. V Pukanci mám dve archivačné pivnice vykopané do skaly, kde sú na to vhodné podmienky, je tam trvalo 10 stupňov. Stabilná teplota je dôležitá, lebo víno pri nej nedegraduje, vyzrieva veľmi pomaly a nestráca svoju sviežosť“.
A vyzrádza aj ďalší kumšt pri výrobe archívnych vín: „Treba vedieť vystihnúť správny čas, kedy ho dať do fľaše“. Pár fliaš so vzácnymi vínami si z ponuky odkladá. „Šupnem ich pod regál, mám edíciu niekoľkých fliaš pre tých, čo sa v tom naozaj vyznajú“.
V hoteloch a baroch
V Banskej Štiavnici je veľa hotelov, penziónov, reštaurácií a barov, ale len v vďaka Mirovi Bahnovi v nich ponúkajú aj lokálne „sopečné“ vína. Pravda, iba v niektorých – hoci na tak turisticky exponovanom mieste je na nepochopenie, prečo na nich nestavajú viac. Veď turista, najmä zo zahraničia, rád ochutná niečo špecifické lokálne
a je ochotný si za to priplatiť.
„Vína, s ktorými obchodujem, ponúkajú štyri miestne reštaurácia a prémiové bary. Trvalo mi štyri roky, kým pochopili, že to má význam.“ Sú, pravda, o niečo drahšie ako bežne dostupné vína z veľkoobchodu či hypermarketu. „Za každou fľašou sa ukrýva konkrétny vinár, ktorý vínu venoval veľa svojho času. Je to úplne iné, ako pri strojovej výrobe.“
Obchody s vínom mu idú najmä v letnej turistickej sezóne od júna do septembra.
V ďalších mesiacoch má obrat najmä cez e-shop. Pomáhajú aj vínne podujatia – napríklad Štiavnická vínna špacírka a festival Vulkán, ktoré organizuje. Počas nich môžete ochutnávať víno v starých štôlňach, vo dvoroch, či v klenbových pivniciach, kam sa bežne návštevník Banskej Štiavnice nedostane. Posledný ročník Vínnej špacírky sa konal v októbri tohto roka a bol venovaný cuvée.
Svätojurskí vinári ťahajú za jeden povraz
Z Vinocentra vo Svätom Jure sa ozýva rockový nárez, je teplá septembrová nedeľa
a návštevníci posedávajú najmä vonku. Hitom je práve burčiak – Braňo Bahna si ho vyrába sám a na rozdiel väčšiny ostatných miestnych vinárov ho vyrába cielene, nemá ho len ako vedľajší produkt. Prvý tohtoročný mal 4. septembra.
„Začal som zberať hrozno koncom augusta, každý tretí deň ho oberiem malé množstvo, aby víno dozrievalo postupne a mal som v ponuke stále pravý tak akurát dozretý burčiak,“ opisuje Braňo Bahna. Odrodu Müller Thurgau má len na burčiak
a má ho z nej nepretržite až do októbra.
Práve sa u neho zastavuje zákazník, ktorý si necháva burčiak zo sklenenej nádoby
s kohútikom načapovať do dvojlitrovej fľaše. „Mám šťastie, dvakrát som dnes nepochodil, iba u vás beriete bankomatové karty,“ hovorí zákazník.
Na Prostrednej ulici sú dnes už tri vinotéky, ale Vinocentrum tu bolo prvé. Lokálne vína sa postupne dostali aj do miestnych reštaurácií i kaviarní, do Svätého Jura sa za vínom cestovať už oplatí. Na rozdiel od Banskej Štiavnice sem návštevníci prichádzajú hlavne kvôli vínu. Braňo si však na konkurenciu nesťažuje.
„Už tých vinoték začína byť dosť a aj zákazníci sa časom skvalitnili, musíte im preto vedieť ponúknuť určitú kvalitu. Som ale rád, že sa tu otvárajú nové prevádzky, čím ich je viac, tým viac návštevníkov sem kvôli vínu príde. Aj keď prídu hoci ku konkurencii oproti, možno sa zastavia aj u mňa, aby ochutnali niečo iné,“ opisuje Braňo Bahna
s tým, že mu zákazníkov neubúda. Aj počas doby poznačenej koronavírusom našiel spôsob, ako udržať predaj – aktuálne ponúka cez e-shop štyri rôzne balenia po šiestich fľašiach rôznych vín.
Malokarpatské vína sú pojem a je ich neúrekom od Rače až po Trnavu. Vinič rastie na slnkom zaliatom podhorí Malých Karpát na obrovských plochách, vyznačuje sa rôznorodosťou druhov a to isté platí pre spôsoby prípravy vína. Aj malý Svätý Jur (čo do počtu obyvateľov asi päťtisícový) je vo vinárstve veľmi rôznorodý. Predsa vinárov vo Svätom Jure niečo spája: Vinocentrum, kde svoje vína ponúkajú spoločne, ťahajú za jeden povraz.
Vinocentrum ako odbytisko miestneho vinohradníckeho spolku, majú iba vo Svätom Jure a, pravda, v Banskej Štiavnici. Vinárom poskytuje stabilnú živnosť a inšpiruje aj mladých pustiť sa do tohto remesla. „Mal som vo Vinocentre mladú brigádničku, ktorá dnes vyrába vlastné víno“ hovorí Braňo Bahna.
Rôznosť ako značka
„Na dňoch otvorených pivníc sa prezentuje asi 30 vinárov zo Svätojurského vinodhradníckeho spolku a s 25-tini z nich spolupracujem. V iných mestách sú si vinári skôr konkurenciou, u nás ponúkame vína spoločne, staro- i novousadlíci, starí skúsení vinári i mladí experimentátori,“ hovorí Braňo Bahna.
Vinič rastie vo svätojurskom chotári na 350 hektároch, ale len asi 100 ha sa funkčne obrába. Rastú tu staré i novovyšlachtené odrody, nájdete tu aj 40-50 rokov staré viniče. Z odrôd môžeme spomenúť hlavne Müller-Thurgau, Veltlín a obidva rizlingy. Viacerí vinári robia moderné reduktívne vína.
Zvláštnosťou sú naturálne vína na šupkách podľa osemtisíc rokov starej gruzínskej technológie. Kedysi takéto víno nechávali dozrievať v keramických nádobách zakopaných v zemi. “Aj keď bez keramických nádob, viacerí miestni vinári nechávajú aj biele vína dozrievať na šupkách a tie sú potom sýtejšie a sfarbia sa do oranžova,“ opisuje majiteľ Vinocentra.
Ťažko sa teda hľadalo nejaké špecifikom pre svätojurské vína a preto je pestrosť ich najlepšou charakteristikou. Spoločné majú to, že tu vinohradnícka a vinárska tradícia pokračuje – aj keď ju často nesú ďalej mladí prisťahovalci. Že sa tu pestuje kvalitný vinič v čistej prírode – a k zážitku sa pripája čaro tohto historického mestečka
s kompaktne zachovaným centrom s kamennými vinárskymi domami a klenbovými pivnicami.
Niektorý vinári vinič hrozno aj kupujú – ale väčšinou od kvalitných pestovateľov
z okolia a na fľaške to je uvedené. „Väčšinou však platí, že svätojurský vinár je aj vinohradníkom.“
Archívne vína pre Svätý Jur nie sú veľmi typické – väčšina sa predá v sezóne, v ponuke bývajú najviac dva až tri ročníky. Vinári sa podieľajú na zachovaní tradície
a vinohradov aj tým, že ako členovia mestského zastupiteľstva presadili výnos
o ochrane vinohradov pred výstavbou.
Začiatky
K remeslu, ktoré má v jeho rodine tradíciu, sa Braňo Bahna dostával postupne. „Študoval som síce strednú vinársku školu v Modre, no vtedy ma to nebavilo a tak som išiel študovať geológiu. Náhoda chcela, že som sa po skončení štúdia zamestnal vo výskumnom ústave vinohradníckom. Keď sme sa s manželkou rozhodli presťahovať do Svätého Jura a kupovali sme dom, už sme vedeli, že musí mať dobrú pivnicu.“
Dom, v ktorom dnes bývajú, si našli v roku 2004 v Avíze v riadkovej inzercii. „Pozreli sme si pivnicu a povedali sme, že ho berieme. Realitný agent sa čudoval, že nás ostatné priestory nezaujímajú.“
„Spočiatku som nemal žiadnu predstavu. Priestor pri mojom dome bol voľný a tak som to skúsil a otvoril som si obchod s lokálnymi vínami. Potom z toho vyplynulo sedenie, lebo návštevníci chceli ochutnávať.“ V začiatkoch chodil Braňo Bahna po rôznych podujatiach – festivaloch a farmárskych trhoch, ale dnes to už nerobí. „Chvíľu to trvá, kým sa vaša značka zahniezdi v Google, ale dnes sme dobre viditeľní na internete a zákazníci si nás nájdu.“
O vínne podujatia – verejné i na objednávky pre skupiny – vo Svätom Jure nie je núdza. Vinocentrum v spolupráci s vinohradníckym spolkom organizuje aj privátne vínne cesty v pivniciach i vo vinohradoch a ako zážitkovú akciu ponúkajú oberačky.
Až do vypuknutia pandémie vo Vinocentre každý štvrtok nalieval jeden miestny vinár. Podobné podujatie sa však pod otvoreným nebom konalo aj toto leto, každú sobotu, vo Vinohradíckom skanzene. Aj toto je nápad Braňa Bahnu – v chotári už stojí zrekonštruovaný vinársky domček s výhľadom na vinohrady a rastú tu terasovito vysadené pre Svätý Jur typické odrody viniča.
People reacted to this story.
Show comments Hide commentsI\’m now not sure where you are getting your information, but great topic. I needs to spend a while finding out more or understanding more. Thanks for fantastic info I was in search of this info for my mission.
Is there a service available that geotags blog posts while on the go and is able to post to map with others?