Potrebuje Tišnov supermarkety? Toto heslo myslelo občianske združenia Za sebavedomé Tišnovsko natoľko vážne, že od svojho vzniku 2003 pravidelne posielalo miestnym úradom podnety, aby regulovali prevádzku a výstavbu supermarketov tak, aby tie neohrozili miestnych malých výrobcov.
Ako alternatívu ponúkli Tišnovu, malému mestu pri Brne, tradičné trhy pre farmárov a výrobcov domácich potravín. Prvýkrát sa konali v roku 2008 a aj keď sa tak nevolali, boli to vôbec prvé farmárske trhy v Čechách.
Združenie existuje dodnes a trh sa v Tišnove stále koná, aj keď jeho organizáciu neskôr od ózetka prevzalo mesto. Tišnov bol prvý, ale model farmárskych trhov, ktorý neskôr inšpiroval celé Čechy, nevzišiel z tohto malého mesta na Morave, ale od iných aktivistov a iného združenia v Prahe. Dnes sú v Čechách stovky farmárskych trhov s obratom stoviek miliónov eur.
Model vyšiel z Prahy
Mestské tržnice v Čechách od 90. rokov postupne zanikali, alebo sa menili na butiky s lacným dovezeným tovarom. Keď mal v Prahe na mieste populárnej tržnice na Pankráci vyrásť developerský projekt, po Prahe kolovali petície: Pražania sa domáhali čerstvých potravín z vidieka.
V roku 2006 manželia Jiří a Šárka Sedláčkovi založili združenie Archetyp, ktoré o rok neskôr predložilo pražskému magistrátu koncept farmárskych trhov v hlavnom meste. Vytipovali lokality a navrhli pravidlá – ktoré mali zaistiť, že na nich nebudú predávať priekupníci ani obchodníci s lacným spotrebným tovarom: farmárske trhy majú byť predovšetkým miestom predaja pre lokálnych prvovýrobcov, farmárov a výrobcov remeselných potravín.
Jednoduchý koncept, výhodný pre všetkých, lokálnym výrobcom potravín zaistí pravidelný odbyt tovaru a Pražanom čerstvé potraviny z vidieka za rozumnú cenu. „Celé to vlastne rozprúdili developeri,“ usmieva sa Jiří Sedláček.
Pravidlá musia byť
Ale stávalo sa, že tam, kde vznikol úspešný farmársky trh, zrazu o jeho organizáciu prejavila záujem nejaká obchodná spoločnosť, mesto to odkleplo a kvalita šla dolu, obchodníci a priekupníci menili charakter pôvodnej myšlienky.
Preto sa v roku 2013 sedem organizátorov farmárskych trhov – vrátane Archetypu – združilo do Asociácie farmárskych trhov Českej republiky s Jiřím Sedláčkom ako predsedom. V Prahe a na ďalších miestach organizujú dnes spolu 20 farmárskych trhov a majú vlastný kódex: zakladá sa na prísnej kontrole predajcov a pravidelných návštevách fariem a výrobní.
V tom čase na Slovensku…
Podobná organizácia na Slovensku, platforma Náš trh má troch členov a organizuje tri trhy – V Bratislave v Starej tržnici, v Bátovciach a v Kalnej nad Hronom. Prvý farmársky Trh-Piac-Markt sa v Starej tržnici konal 21. septembra 2013.
Dodnes ich je na celom Slovensku iba pár takých, ktoré sa konajú na pravidelnej báze, napríklad v juhoslovenských mestách a obciach Ňárad, Tomášikovo, Kolárovo či Komárno, alebo Trnavský rínok. Českým modelom sa inšpirovala súkromná firma Farmárske trhy zo Žiliny, ktorá organizuje farmárske trhy v troch mestách a na štyroch bratislavských sídliskách.
Petra Molnárová zo Slow food Presburg, autorka kódexu farmárskych trhov pre Trh-Piac-Markt na bratislavskej Starej tržnici uviedla, že aj na Slovensku by bolo potrebné nejaké hnutie zdola, tlak najmä na miestne úrady, aby trhy vybudovali znovu podľa zásady nepustiť na ne predávať obchodníkov, priekupníkov, lacný tovar zo zahraničia ani tovar z veľkoobchodu: toto všetko sa totiž na väčšine mestských tržníc deje.
Náplavka na nábreží Vltavy. Najúspešnejší farmársky trh v Prahe. (Foto: Archetyp)
Malý pestovateľ, chovateľ, či výrobca remeselných potravín je tu v nevýhode, rovnako, ako keď dodáva tovar do supermarketov, nedokáže konkurovať tlaku nízkych cien. Keďže sa mestské tržnice stali druhom supermarketu, tržnice podľa tradičného modelu treba znovu objaviť aj na Slovensku.
„Domnievam sa, že samosprávy spravujú trhoviská väčšinou cez obecné podniky. Nedostatok vidím v tom, že síce vybudujú trhovisko, vyčlenia preň priestor, ale tým sa to končí. Spoločnosť musí vyvinúť tlak, prejaviť záujem o takéto miesta. Keď bude silnieť dopyt, samosprávy začnú reagovať,“ hovorí Petra Molnárová.
„Zúčastnil som v Čechách na aktivitách trhov a chcel sme niečo podobné rozbehnúť na Slovensku. Myslel som si, vrátim sa na Slovensko a do dvoch mesiacov s tým budem hotový,“ hovorí Žilinčan Vladimír Novotný. Z dvoch mesiacov sa stali dva roky a z plánov na hnutia ostala len malá súkromná firma Farmárske trhy. Organizuje sedem trhov – ktoré sa konajú raz za týždeň alebo dva, s najviac 35-timi predajcami.
Trh-Piac-Markt v Starej tržnici a štyri trhy na štyroch sídliskách firmy Vladimíra Novotného sú dnes jediné farmárske trhy v Bratislave. Päť oproti šesťdesiatim v Prahe. Asi nepomer.
Na Slovensku je farmárskych trhov výrazne menej, i keď tam, kde sú, majú úspech. Ponuka aj dopyt sú aj na Slovensku, trend je rovnaký ako v Česku, ale v praxi je rozdiel veľký. V Čechách sú farmárske trhy sú trendové, ale na Slovensku sú doslova „alternatívou“ v zmysle extravagantnej zábavy malej skupiny ľudí a majú punc niečoho exotického.
Jiří Sedláček si myslí, že Čechy v nich ešte stále zaostávajú v porovnaní s inými štátmi EÚ. Ale určite nie v porovnaní so Slovenskom. Preto sme sa ho v rozhovore pýtali, ako sa podarilo v Čechách udomácniť tento model.
Koľko je dnes v Čechách farmárskych trhov a aký majú obrat?
Spolu s tými, ktoré sa nekonajú pravidelne, je v Českej republike 300 až 400 farmárskych trhov. V Prahe ich je 60, pravidelne aspoň raz do týždňa sa v hlavnom meste koná okolo 20 trhov. Naša asociácia má sedem členov, ktorí organizujú spolu 20 trhov v Prahe a v iných mestách.
Obrat môžem určiť iba približne. Na najúspešnejšom trhu, ktorý Archetyp organizuje v Prahe na Náplavke každú sobotu, máme 70 až 90 predajcov, maximum je 100. Keď má každý z nich obrat v priemere 20-tisíc českých korún (800 eur), je to takmer 1,6 milióna celkovo za jeden trh a ak ich je 50 do roka, predstavuje to okolo 80 miliónov českých korún ročne (3,2 miliónov eur). To sú približné údaje pre náš najvýkonnejší trh. Náplavku navštívi v sobotu za pekného počasia okolo 2500 ľudí.
Slovenskí farmári a malí výrobcovia remeselných potravín možno závidia svojím českým kolegom široké možnosti predávať svoje produkty na farmárskych trhoch. Ani v Čechách však ich začiatok nebol jednoduchý. Kedy nastala rozhodujúca zmena, kedy a prečo sa tento koncept v Čechách uchytil?
Bol to postupný proces, postupne sa to vylepšovalo. Myslím tým vyššiu návštevnosť, záujem o trhy ako také, ale predovšetkým u verejnosti, nie u politikov a samospráv. Ani v Čechách to neboli politici ani úradníci, ktorí tomuto konceptu významne dopomohli k uplatneniu. Samozrejme, boli aj výnimky. Ale ako organizátori sme museli biť na poplach, aktívne investovať do marketingu a PR, aby sme vzbudili záujem verejnosti.
Môžete na organizáciu farmárskych trhov čerpať v Čechách dotácie?
Za celú dobu našej existencie 12 rokov sme si siahli na dva granty. Na úplnom začiatku nás podporilo Ministerstvo pre regionálny rozvoj ČR. Potom, pred mnohými rokmi vyhlásilo ministerstvo životného prostredia výzvu na podporu novovznikajúcich farmárskych trhov. Vtedy sme zakladali trh na Nápavke, na inom mieste ako je teraz, a čerpali sme na to prostriedky.
Bola to skôr výnimka, iniciatíva vtedajšieho ministra. Od tej doby sme nenašli vhodný model podpory, ktorý by sme mohli aplikovať. Podpora zo strany štátu je minimálna, ak nie nulová. V EÚ existujú nástroje na podporu organizácie farmárskych trhov, ale naše štátne orgány ich nevedia využiť.
Kto všetko v Čechách farmárske trhy organizuje?
Spolky, obchodné spoločnosti, obce, mestá i mestské časti, neziskové združenia. Keď sa farmárske trhy rozšírili, začali sa množiť aj prípady, že sa niekto vydával za farmára, ale bol to priekupník, nakupoval vo veľkosklade alebo v reťazci. Nedostatočnou kontrolou organizátora sa to mohlo prepiecť a aj na tých poctivých predajcov to vrhalo negatívny tieň.
Založili sme preto Asociáciu farmárskych trhov ČR a dohodli sme sa, že sa v rámci nej vzájomne zaviažeme tvrdými pravidlami. Organizátor musí na základe nich pravidelne kontrolovať predajcov, navštevovať ich farmy či výrobné prevádzky a monitorovať ich. Tak, ako sa nám pomaly dvíha krivka návštevnosti – zdôrazňujem, že pomaly, od sezóny k sezóne, nie z mesiaca na mesiac – tak môžeme hovoriť, že v ľuďoch rastie dôvera k tomto overenému modelu trhov.
Funguje na farmárskych trhoch aj nejaká samoregulácia? Vedia zákazníci odlíšiť poctivých farmárov od priekupníkov?
Boli také prípady, že sa sami predajcovia sťažovali na priekupníka, ktorého sme potom prestali pozývať. Myslím, že stúpa aj vzdelanosť zákazníka. My o tom píšeme na našich weboch, upozorňujme na niektoré znaky, že kto je ten, kto do tej hliny naozaj siaha. Ale je to skôr o tom, že spotrebiteľ sa chce sám vzdelávať.
Na Slovensku máme problém s mestskými tržnicami, ktoré ovládli priekupníci, farmárke trhy by sme potrebovali preto, že mestské tržnice prestali plniť svoju úlohu poskytovať miesto odbytu pre malých lokálnych výrobcov potravín. Tam, kde dnes farmárske trhy organizujú samosprávy českých miest alebo obcí, sa dá hovoriť o tom, že sa mestské tržnice pretransformovali na farmárske?
Niektoré mestá a obce organizujú farmársky trh nesebecky, s úprimným cieľom podporiť lokálne poľnohospodárstvo, zvýšiť odbyt malých fariem a sprostredkovať predaj ich výrobkov. Bohužiaľ, sa však farmárskych trhov miest a obcí často zmocnia záujmové skupiny, ktoré v ich prevádzke nevidia samotný účel, ale politický, ekonomický alebo osobný prospech.
Úspešný farmársky trh je pro politikov samospráv dobrou platformou na politické kampane. Na začiatku rozvoja farmárskych trhov platili niektoré pražské mestské časti prevádzkovateľom za ich organizáciu práve z takéhoto dôvodu.
Mestských tržníc v Čechách od 90. rokov významne ubudlo, pretože tento segment nebol podporovaný. Veľa tržníc muselo ustúpiť developerským záujmom. Snáď najviac to platí o Prahe.
Zanikla známa tržnica na Pankráci, na Vinohradskej a Staromestskej blízko Staromestského námestia sú dnes komerčné stánky. Na Vinohradoch máme taký zvláštny model, kde sa mení jedna firma za druhou a Staromestskú tržnicu prevádzkuje obchodný reťazec Albert. Existujú nejaké snahy vedenia Prahy zmeniť to, ale trvá to veľmi dlho, nemá to žiadnu razanciu.
Keď zanikla tržnica na Pankráci, Pražania podpisovali petície, že chcú mať čerstvé potraviny z fariem. Petra Molnárová zo Slow Food Pressburg hovorí, že na Slovensku stále nie je dostatočne silný spoločenský tlak, ktorý by samosprávy dotlačil konať v záujme farmárskych trhov. Sú farmárske trhy v Čechách stále vecou aktivizmu? Je komunita podporujúca farmárske trhy dosť silná?
Pankrác bol za komunizmu vlastne ekvivalent farmárskeho trhu, pod správou zväzu záhradkárov tam malí pestovatelia predávali svoju úrodu. Neskôr sa tam predávalo snáď všetko okrem pornografie a zbraní.
Tržnica musela ustúpiť developerskému projektu a vtedy sme sa rozhodli, že vypracujeme návrh pre magistrát. Začali sme hovoriť o farmárskych trhoch vo všeobecnosti a ponúkli sme predajcom miesto na Kubáni, kde sme v roku 2010 založili prvý farmársky trh v Prahe. Vlastne to celé rozhýbali developeri.
Možno žijeme v sociálnej bubline, ktorá je v menšine. Ale aj tá menšina je pomerne silná, najmä v Prahe. A pri pomaly rastúcom trende návštevnosti môžeme usudzovať, že táto komunita rastie.
Ako aktivista som sa vlastne angažoval prvýkrát, keď sme boli s manželkou v Národnom divadle a v bare tam nebol jediný český výrobok. Naštval som sa a napísal som ministrovi poľnohospodárstva otvorený list o tom, že národné inštitúcie tohto typu by mali preferovať český pôvod vecí. Niečo sa začalo diať, ale ani dnes v Národnom divadle veľa domácich produktov nenájdete.
Kubáň, Jiřák, Heřmaňák. (Foto: Archetyp)
Aký je záujem zo strany predajcov? Prevyšuje možnosti predaja? Mávate dilemu, koho pozvať predávať a koho odmietnuť?
Na Náplavke je napríklad obrovský pretlak záujmu predajcov a priestor je limitovaný 90 tržnými miestami, nemôžeme si dovoliť pozvať viac, pretože k nám pravidelne chodia na kontrolu zástupcovia štátnych orgánov. Len za uplynulé dva týždne sme mali štyri kontroly.
Máme databázu asi 600 záujemcov o predaj, snažíme sa o diverzifikáciu sortimentu aj o to, aby si predajca zarobil. V prvom rade vyberáme prvovýrobcov. Snažíme sa preferovať aj určitý spôsob zachádzania s tým výrobkom, či je to kvetina, rastlina alebo zviera. Ak niekto ponúkne výrobky v biokvalite, má väčšiu šancu, je to aj pre toho spotrebiteľa oveľa atraktívnejšie.
Aké sú na farmárskych trhoch ceny?
Ceny vo farmárskych obchodoch sú jednoznačne vyššie ako na farmárskych trhoch. Obchody pracujú s maržou, pričom na tom trhu je obchodný článok vynechaný. Ale treba porovnávať porovnateľné.
Kvalitný chlieb stojí až 80 českých korún kilo (3,25 eur) na farmárskom trhu, ak ho v takejto kvalite má reťazec v ponuke, cena tam nebude nižšia. Menej kvalitný chlieb pritom v obchodnom reťazci dostanete za 35 korún kilo (1,42 eur), to je najnižšia cena.
Dá sa zdokumentovať, že farmárske trhy prispeli k rozvoju malých fariem?
Približne 70 fariem, ktoré k nám pravidelne chodia, si takto vytvorili nové odbytové miesta, ktoré predstavujú jedinú, alebo významnú časť odbytu ich výrobkov. Úradníkom stále musíme vysvetľovať, že to je ich živobytie, že oni nemôžu predávať do reťazcov.
Stali sme sa členmi Svetovej koalície farmárskych trhov (WFMC), ale v iných členských krajinách sú oveľa ďalej. Podpora štátu a samosprávy je tam zásadná. My sme radi, ak nám ten trh povolia realizovať.
No Comments
Leave a comment Cancel