V lekárni Vicky Wall na Riazanskej ulici v Bratislave nájdete aj potraviny – produkty zdravej výživy. Napríklad múku, cestoviny alebo chlieb z „dvojzrnky“. Slovenskému zákazníkovi to asi veľa nepovie, zrejme sa s takouto pšenicou ešte nestretol.
A pravdepodobne by to tak bolo dodnes, nebyť manželov Žanety Truplovej Brachňákovej a Martina Trupla, ktorí založili túto lekáreň zameranú na prírodnú a celostnú medicínu.
Marcel
V dvojzrnke našli liek na potravinové intolerancie syna Marcela, 15-ročného chlapca
s Downovým syndrómom, ktorý od svojich troch rokov zápasil s ťažkými zdravotnými problémami. „Marcel mal neustále problém s dýchaním, hlien mu často doslova bublal v dýchacích cestách. Neraz sme mu v noci hlien odsávali alebo ho viezli na pohotovosť,“ opisuje pani Truplová.
Dvojzrnka
Jednozrnka a dvojzrnka sú vývojovým predkom špaldy a modernej pšenice, sú príbuzné talianskej tvrdej pšenici. Majú celkom inú genetiku a odlišnú stavbu lepku ako súčasné odrody pšenice. Dvojzrnka sa vyznačuje aj vysokým obsahom zinku.
Zbytky dvojzrnky identifikovali pri nálezoch v neolitickom sídlisku pri Damasku, pochádzajú z roku 9000 až 8400 pred naším letopočtom, jednozrnka je ešte staršia. Najstaršie nálezy špaldy pochádzajú z obdobia 2500 pred naším letopočtom.
Prameň: Peter Konvalina: Pestovaní vybraných plodin
v ekologickém zemědelství
Chlieb v lekárni obyčajne nenájdete, ale tento, kváskový z dvojzrnky, bol pre Marcela naozaj liekom. „Keď sme Marcelovi vylúčili zo stravy výrobky z klasickej pšenice a hľadali zdravšie, bezlepkové a bio alternatívy, na čas sa mu uľavilo, ale neskôr problémy pokračovali. Zahlienením reagoval aj na kukuricu, ktorá je bezlepková. Mali sme najkvalitnejšiu bio špaldu z Anglicka, aj po nej sa mu objavil hlien. Potom nám niekto poradil: skúste jedno- alebo dvojzrnku, staré odrody pšenice,“ opisuje pani Žaneta svoju skúsenosť.
Marcel je už viac ako desať rokov na dvojzrnke a problémy prestali úplne. Jeho príbeh opísala pani Truplová na internetovej stránke lekárne a doplnila ho aj podrobnou štúdiou, prečo dvojzrnka zabrala tam, kde nepomohla bezlepková diéta ani biopotraviny.
Truplovci začali dvojzrnku pestovať v okolí svojho domova v Košariskách na Myjavských kopaniciach a neskôr aj spracovávať. Zahrnuli ju do sortimentu lekárne a eshopu. Kváskový chlieb z dvojzrnky dostať v lekárni každý štvrtok. Múku a cestoviny dodávajú do viacerých bioobchodov, bezobalových obchodov i farmárskych potravín.
Bez bunkových solí by nebolo Prazrnka
Príbeh lekárne sa začal o niečo skôr. Žaneta a Martin ešte ako zamestnanci veľkej farmaceutickej firmy objavili bunkové soli, minerálne doplnky výživy, ktoré šetrným spôsobom dodávajú do organizmu anorganické látky potrebné pre zdravé fungovanie buniek.
Po založení lekárne v roku 2003 ich chceli najskôr len zaradiť do svojho sortimentu. No na Slovensku neexistoval žiaden dodávateľ, a tak ich začali najskôr dovážať. Usúdili, že niektoré veci sa viac oplatí vyrábať, ako nakupovať a obchodovať s nimi.
„Bunkové soli sú minerálne výživové doplnky. Minerálne látky sa vstrebávajú problematicky, pre to nás fascinovale riešenie dodávať ich do organizmu v podobe minimálnej dávky získanej výrobným postupom pripomínajúci prípravu homeopatík. To platí o výrobe bunkových solí, nie sú to však homeopatiká,“ vyvsteľuje pani Žaneta.
Podobné to bolo neskôr s dvojzrnkou, výrobky z ktorej predávajú pod značkou Prazrnko. Ich sortiment dopĺňa prírodná kozmetika z liečivých byliniek, ktoré taktiež sami pestujú. Sú bez akejkoľvek prídavnej chémie, receptúry – v kombinácii s bunkovými soľami – vyvinuli sami.
Dnes vyrábajú bunkové soli pod značkou Biomineral D6 v priestoroch ich domu na Košariskách, výrobu riadi pán Martin, kým lekáreň vedie pani Žaneta. Výroba sa bude onedlho sťahovať do nových priestorov, kde už funguje lúpačka a mlyn na dvojzrnku a výrobné linky na cestoviny a balenie.
Rozširovanie výroby bunkových solí si vyžiadal dopyt. Kým na bunkových soliach stojí úspech ich podnikania, Prazrnko je projekt nadšenia. „Vnímame to ako príležitosť a výzvu, v tejto chvíli sa nemusíme zaoberať tým, či je projekt ziskový,“ hovorí Martin Trupl.
Od prvého vrecúška dvojzrnky k pestovaniu a výrobe
Prvé vrecúško dvojzrnky dostali do daru od farmára z Poľnej u Jihlavy, z neho mali prvú úrodu. Najskôr ju pestovali iba pre Marcela. Pestovacie plochy postupne rozširovali, kúpili a prenajali si pozemky. Dnes pestujú najmä dvojzrnku, ale aj bylinky a ďalšie obilniny ako raž spolu na 50 hektároch. Tretina tejto pôdy stojí v ekologickom hospodárstve vždy úhorom.
Bola to odvaha pustiť sa do pestovania obilia na Myjavsku, pôda je tu ťažká, ílovitá, bežným poľnohospodárskym plodinám sa nedarí. Kraj je známy najmä ovocinárstvom – tam, kde hospodárom obilie nevyrástlo, zasadili stromy. Paradoxne, pri dvojzrnke sa to ukázalo ako výhoda. „Narastie nízka, ale mocná,“ hovorí pani Žaneta.
Experimenty
Tak, ako si predtým stiahli pod vlastnú strechu výrobu bunkových solí, postupne nakupovali technológie a vytvorili priestory na spracovanie tejto prastarej obilniny. Kamenný mlyn si objednali z Rakúska – vyzerá ako starožitný kus nábytku. Linka na pozberovú úpravu je však už o niečo zložitejšie zariadenie, umiestnili ho v samostatnej novej budove sýpky.
„Kombajn oddelí zrná od pliev, ale ostane tam veľa prímesí burín. V lúpačke sa zrno zbaví pliev a očistené padá dolu,“ ukazuje mi pán Martin ako pracujú stroje. „Použili sme existujúce potravinárske zariadenia, ale museli sme prísť na to, ako si ich prispôsobiť. Napríklad buriny s guľatými semenami sa nedali oddeliť, bolo teda treba pridať do linky ďalší článok, ktorý vytriedi podlhovasté semená od guľatých. Museli sme prísť na to, aké sitá používať a ako ich nastaviť,“ vysvetľuje pán Martin.
Zariadenie, ktoré je dimenzované na dvojzrnku, však čistilo už aj raž, špaldu či dokonca pestrec mariánsky: väčšinou na objednávky. Dvojzrnka – ozimina práve vyháňa lístky, na jeseň je takmer na nerozoznanie od čerstvej trávy. Keď bude v lete dozrievať, klasy dostanú krásnu modrofialovú farbu.
V hale s lúpačkou sú vrecia nalúpanej jarnej odrody dvojzrnky, i tej, čo je ešte v plevách. Zrno má tmavosivý obal. Mlieť ho budú postupne, aby išlo na distribúciu čerstvé.
„Melieme vždy iba toľko, koľko dokážeme spotrebovať, respektíve predať. Po zomletí dochádza k oxidačným procesom, dodávame preto múku spotrebiteľovi čerstvú,“ vysvetľuje Martin Trupl. Dobu spotreby stanovili na pol roka.
Cestoviny, chlieb
Dvojzrnka je tvrdšia ako bežná pšenica, preto aj pri výrobe cestovín museli experimentovať – nájsť vhodný pomer múky a vody, aby sa nerozvarili, alebo naopak neostali tvrdé. „Pre každý tvar cestoviny máme inú receptúru s iným pomerom vody, momentálne vyrábame tri,“ usmieva sa pán Martin.
Okrem linky na výrobu cestovín majú v nových priestoroch aj baliacu linku. Na jar budúceho roka sa sem má presťahovať aj výroba bunkových solí. „Radi by tu raz mali aj kváskovú pekáreň a gastroprevázku,“ hovorí pani Truplová.
Prazrnko pritom nie je najvhodnejšie na chlieb – skôr sa hodí na tvrdé keksy. Aktuálne spolupracujú s kváskovou pekárňou, ktorá experimentuje s rôznymi receptúrami, vrátane v kombinácii so sušeným ovocím ako brusnice alebo figy. Tu teda experimentovanie ešte pokračuje – a snáď bude ich pekáreň raz známa tým, že prišli na ideálny spôsob, ako chutne spracovať túto vzácnu múku.
Všetko sa deje ekologickým spôsobom – a mysleli aj na to, čo so splodinami, ktoré vzniknú pri lúpaní. Vrecia pred budovou lúpačky zrna sú plné „odpadu“, ktorý však do smetí nepôjde, pozerajú sa na neho ako na vedľajší produkt.
„Berú ho od nás kompostovači, komposráreň v Leopoldove i malá firma, ktorá ho využíva do špeciálnych záhradných kompostových zmesí. Je vhodná na aj mulčovanie alebo na podstielku pre zvieratá, na tú ju využívajú chovatelia koní z Myjavy. Snažíme sa s partnermi vyvinúť postup, ako všetko to, čo vznikne pri spracovaní zrna, vrátiť späť do pôdy,“ hovorí Martin Trupl.
Pioniermi v bunikových soliach
Výrobky z dvojzrnky sú najnovším produktom lekárne Vicky Wall, ktorá priniesla na slovenský trh bunkové soli vlastnej výroby. Sortiment lekárne je pritom široký a komplexný – na svoje si prídu všetci, čo veria bylinkám, homeopatii, tradičnej čínskej medicíne, ajurvéde, aromaterapii, terapii farbami a ďalším trendom v prírodnej medicíne.
K týmto témam ponúkajú aj workshopy a certifikované kurzy, v mnohých je lektorkou pani Žaneta. Ale v bunkových soliach sú iba oni jedinými pioniermi na Slovensku, zásobujú nimi aj český trh.
„Mala som vo farmaceutickej firme na starosti voľnopredajné lieky, keď naša materská spoločnosť začala budovať výrobu bunkových solí. Fascinovalo ma to, bol to neprebádaný svet. Potom moje ciele prestali byť zlučiteľné so smerovaním veľkej farmaceutickej firmy a s manželom sme si založili vlastnú lekáreň,“ spomína pani Žaneta.
Spočiatku bunkové soli dovážali, ale keďže ich nechceli mať na báze laktózy, dodávateľa našli až v Južnej Afrike. „Spolupráca bola problematická, je tam veľká korupcia, objednávky často neprišli, alebo prišli oneskorene. Povedali sme si, poďme to skúsiť sami, veď sme vlastne obaja chemici“. Lekáreň založili v roku 2003, bunkové soli začali vyrábať v roku 2010.
Hľadanie receptúr
Licencia na výrobu bunkových solí bola bežne dostupná a výroba nebola zložitá – len bolo treba nájsť vhodný nosič namiesto laktózy, ktorú nechceli používať. „Chceli sme sa vrátiť k pôvodnej metóde výroby, ako ju vypracoval Wilhelm H. Schüssler v 19. storočí, autor teórie o bunkových, alebo tiež Schüsslerových soliach. Hľadať sme začali v liekopisoch z 19. storočia,“ hovorí Martin Trupl.
Ukazuje mi vzácne vydanie knihy napísanej doktorom Schüsslerom – mala spolu 25 modifikovaných vydaní a 23 z nich sa im podarilo zohnať.
„Keď som sa začala zaujímať o Schüsslerove soli, zohnala som si literatúru v rôznych jazykoch a zistila som, že v každej sa píše niečo iné. Až niekoľkoročná prax mi umožnila hlbšie pochopenie ako sa v nich vyznať a správne ich používať,“ píše Žaneta Truplová Brachňáková v úvode knihy Bunkové soli.
Vlastné bádanie ich doviedlo aj ku korekcii niektorých chýb, ktoré sa v bežnej literatúre o bunkových soliach neustále opakovali. Tie totiž kopírovali biochemické znalosti doktora Schüsslera, pričom veda sa od jeho čias už posunula ďalej. Zrodil sa tak slovenský výrobok – výživový doplnok vo forme pastiliek, ktoré rozpustia v ústach alebo vo vode a pijú sa po dúškoch.
Výroba pripomína homeopatiká, prášková substancia sa postupne riedi na minimálnu dávku. Indikácie aj pôsobenie sú však úplne iné. „Pôsobia ako nástroj pre bunku, ktorá vďaka nim dokáže z mimobunkového priestoru a potravy vyrovnať vnútrobunkový deficit, ale aj vylúčiť nadbytok minerálnej látky,“ vysvetľuje pani Truplová.
Je za tým široký empirickým výskum o úlohe minerálnych látok v ľudskom tele. To môže presvedčiť aj pragmatikov, ktorí inak prírodnej medicíne neveria. Tí, čo jej holdujú, sa naopak môžu inšpirovať aj súvislosťami s astrologickou medicínou alebo farbami – aj o nich pojednáva kniha Bunkové soli, ktorú manželia napísali spoločne.
Bunkové soli
Sú to esenciálne minerálne soli, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme. Willhelm H. Schüssler identifikoval 12 základných bunkových solí – zlúčenín sodíka, draslíka, železa, horčíka, vápnika, síry, fosforu, chlóru a kremíka.
Veril, že liečenie všetkých zdravotných problémov je možné významne podporiť obnovením rovnováhy základných minerálnych látok v bunke. Tieto sa však veľmi ťažko vstrebávajú. Empiricky bolo zistené, že najlepšia účinnosť sa dosahuje vtedy, keď sa minerálne látky upravia na minimálne dávky postupom, ktorý vypracoval doktor Schüssler.
Prameň: bunkovesoli.sk
V ponuke certifikovaných kurzov, samozrejme, nechýba kurz o bunkových soliach, ktorý vedie pani Žaneta. „S absolventmi často spolupracujeme ďalej, mnohí si ich berú od nás pre svojich klientov,“ dodáva.
Bylinky a kozmetika
K bunkovým soliam pridali neskôr ďalšie vlastné produkty – napríklad prírodnú kozmetiku a bylinné prípravky značky HERB – z bylín, ktoré sami pestujú. Aj tie kombinujú s bunkovými soľami. „S kozmetikou sme dlho experimentovali. Výrobca prírodnej medicíny z Nitry, s ktorým spolupracujeme, nám hovoril, veď tam pridajme konzervant sorban. Povedala som mu, potom by som si to mohla kúpiť, nemusela by som to vyrábať,“ usmieva sa pani Žaneta.
S bylinkami má aj ďalšie plány – rada by liečivé kombinácie bylín spracovávala na suché extrakty – teda kapsule s práškom. „Výroba nie je problém, problém sú tie receptúry, ktoré by zaručene fungovali,“ opisuje pani Žaneta.
Tie hľadá aj v spolupráci s odborníkom na ajurvédu z Indie. „On by rád napísal knihu o našich, stredoeurópskych bylinkách a my by sme zasa radi využili jeho poznatky o tom, ako by sa dali využiť podľa poznatkov ajurvédy,“ vysvetľuje pani Žaneta.
Indikácie bylín sa v ajurvéde určujú na základe ich chuti i ďalších vlastností. „Je to zatiaľ iba sen, ale o využití našich liečových byliniek podľa indickej medicíny, alebo aj podľa čínskej vieme stále veľmi málo. Preto nás táto spolupráca fascinuje,“ hovorí pani Žaneta.
S domácou výrobou produktov z bylín je to veľmi podobné ako s domácimi potravinami: oboje sa dajú udržať len pri lokálnej distribúcii. „Keby sme chceli vstúpiť do veľkých lekárenských sietí, museli by sme niečo vyrobiť za dve eurá, aby to stálo 10, nie je to reálne,“ uzatvára pani Truplová.
No Comments
Leave a comment Cancel